S kreatívnymi ľuďmi, ktorým záleží na tom, kam z ekologického hľadiska speje naša matička Zem sa v posledných rokoch roztrhlo vrece, čo je samozrejme úžasné a veľmi to kvitujeme. Vzhľadom na to, že takýchto ľudí radi spoznávame a prinášame vám ich pohľad na vec, sme dnes zašli do stredoslovenských vôd konceptu dvoch vtipných kamošiek Veroniky a Lenky alias Tragic & Magic. Tak ďalej už nechajme rozprávať práve ich. 😉
Baby, váš IG a osveta, ktorú prostredníctvom neho robíte je zatiaľ v počiatkoch, ale za to s veľkým potenciálom. Na úvod sa nám môžete samy stručne predstaviť a priblížiť časť svojho „malomestského“ života v kúpeľnom mestečku Sliač. Vaše funny storky len dokazujú, že sa asi veľmi dobre poznáte a názov Tragic & Magic nie je iba náhoda. 😀
Ž: Ja som Tragic – občianskym menom Veronika a prezývkou Žižka, (porucha osobnosti zatiaľ nezistená). Porodená som bola vo Zvolene, kde sme sa s Lenkou stretli u saleziánov a na rovnakej základnej škole. Trávili sme spolu krásne sídliskové detstvo. Magic & Tragic vznikol ako meno, keď sme boli dj-ky na svadbe. Keď sme sa pripravovali na svadbu, tak mi strašne všetko nevychádzalo, a keď som si pár minút pred odchodom spálila šaty, vtedy padlo, že Lenka bude Magic a ja Tragic. Teda, takto to mám v hlave.
L: Tak tu sa hlási Magic. Keď to tak čítam tiež sa zamýšľam nad poruchou, ale myslím, že zatiaľ to dávam. Začalo to ako spomínala Žiža dídžejským duom a pokračuje úplne iným smerom.
Sme sídliskové deti (Westside) a áno, žijeme momentálne hlboký malomestský lifestyle v mestečku Sliač, ktoré má nádherné schátrané kúpele a super kaviareň, kde Tragic & Magic majú tiež svoje pôsobenie a nemusia platiť zdravotku 😀
Ako ste sa vôbec „zmotali“ na niečo ako je šitie, keď ani jedna z vás nie je vyučená krajčírka, práve naopak. Obe ste sa počas školy učili myslieť skôr „sociálne“ či už v práci s mentálne postihnutými alebo inak znevýhodnenými ľuďmi. Ako sa tieto dve odvetvia dajú spojiť, majú vôbec niečo spoločné?
Ž: Vyučená krajčírka.. veru mohlo tak byť, ale k tejto životnej rane sa nebudem vracať. Mala by som aspoň šijací krúžok, keby sa neskôr nezvrhol na paličkovací.
Šiť ma bavilo stále a vlastne som si aj šila celý život. Až pokiaľ som od kamarátov nedostala minulý rok šijací stroj. Nevybuchol mi len mozog, ale aj srdiečko v tom najlepšom. Áno, mentálne postihnutí sú moje srdce a moje povolanie a verím, že spojiť sa to dá.
L: Well.. Žiža si vždy šila dáke kapsičky a peňaženky, nejeden z prvých úlovkov ešte na slovenské koruny mám aj ja. Ja som mala vždy pocit, že dokážem všetko, len toto nie. Stroj by ma v živote nenapadol, lebo aj zošitie diery na ponožke bol proste tragic. Obe ruky ľavé, radšej vyriešim problém s počítačom a hocičo, len to nie. Mám pocit, že človek hoci je napríklad učiteľ ako ja, tak má v hĺbke srdca túžby a sny alebo niečo, čo ho baví. Žiža mi ukázala, ako sa dá šiť a neverili by ste, ale dala som sa na to aj ja. Niekedy aj v slabosti je naša sila. Mojou hlavnou úlohou je však propagácia a instagramy. To ma baví úplne že najviac. Takže zo sociálnej pracovníčky a učiteľky špeciálnej pedagogiky môže vzísť aj niečo takéto.
Okrem toho, že teda šijete aj z recyklovaných materiálov, ktoré vám dokonca nosia sami ľudia, ako ste vy samy na tom so súčasným „trendom“ zero waste, minimalizmu či samotnej upcyklácie? Bolo prirodzené, že vaša činnosť vyústila do šitia z už použitých materiálov alebo vám to prišlo ako najlacnejšia a najdostupnejšia možnosť ako začať?
Ž: Hej, najprv nám to prišlo ako najlacnejšia a najdostupnejšia možnosť. Neskôr sme to spojili s našim názvom, že z tragic vecí (použitých) sa stanú opäť magic. Som trošku punkáč, čo sa týka všetkých aktuálnych trendov a všetkého, čo aktuálne letí. Nikdy mi veľmi nešlo ísť
s trendy prúdom (okrem Tokio hotel 😀). Ale aj napriek tomu moje ekologické srdiečko postupne celkom isto rastie.
L: Tokio hotel potvrdzujem a nikdy nezabudnem na ten účes. 😀 Je to šialené, že my sme v podstate začali robiť takéto veci a ľuďom sa to začalo páčiť.
Zero waste a plasty sú proste témy dneška. My sme asi nikdy nedokázali byť úplne že extrém, že bojujeme proti textilnému
priemyslu a pod. Začíname od nuly a snažíme sa robiť, čo je v našich silách a v našich domácnostiach. Tam to môže zmeniť každý.
Mne veľmi zaimponoval minimalizmus a uvedomila som si, koľko handier mám doma kúpených len preto, že boli v zľave, ale nenosím ich. Nemám čo na seba – veta každej ženy – a aj tak nosíme tie rovnaké veci dookola, lebo sa v nich proste cítime super a viac „my“. Veci do domácnosti boli tiež moje úskalie, no už sa len tak ľahko ovplyvniť nedám a za to vďačím minimalizmu. Iba doplním, že nemám doma jeden sveter, jedny rifle a jeden pohár na vodu.. vyššie som spomínala, že k tomu všetkému, čo nám ponúka tento svet treba aj filter a múdrosť.
Kam by ste chceli smerovať vaše ďalšie aktivity, ak to nie je tajné? Je toto iba dočasná, prestupná stanica, kým sa nezamestnáte v reálnej robote „od do“ alebo chcete, aby Tragic & Magic bol tým, čo by vás reálne živilo?
Ž: Myslím, že sme to od začiatku nebrali len ako dočasnú vec, a postupne sa z tohto „haha“ šitia stáva vážnejšia záležitosť. Uvidíme v najbližších mesiacoch, ako sa náš ďalší plán bude uskutočňovať a či to bude aj reálna robota, po ktorej moje okolie túži viac ako ja 🙂, lebo ja som momentálne z tohto životného obdobia veľmi šťastná, nemyslím nezamestnanosť :D.
L: Obidve sme sa ocitli v tlaku spoločnosti a „poriadnej roboty“. A čo budeš robiť, aké máš plány, kedy si nájdeš frajera, kedy bude dieťa a čo bude zajtra, čo bude o rok.. To veru nevieme, ale vieme, že je to náš sen. A keď do toho sna nepôjdeme teraz, tak už nikdy. Držte nám palce.
Tak to my určite budeme!
Tragic & Magic
Instagram