Ďalšia generácia Opla Mokka sa takmer nijako nepodobá na svojich predchodcov. Azda iba rozmermi. Opel vytvoril veľmi pôsobivé auto, ktoré určite zapôsobí. Na prvý pohľad ma zaujala svetlá výška podvozku dosahujúca 189 mm, ktorá je na pomery mestského crossoveru nezvyčajná. Vďaka tomu zvládne aj väčšie nerovnosti a na našich cestách si veľmi neublíži. Škoda, že výrobca nemyslel aj na pohon oboch náprav. Dokonalosť by bola dokonalejšia.
Moderný exteriér zapôsobí
Automobilka dodala na trh auto celkom iné než jeho ďalší rozmerovo príbuzný model Crossland. Jedinečný dizajn z neho robí auto, ktoré si všimnete okamžite. Nová predná maska s názvom Vizor pripomína ikonický model Manta zo 70. rokov minulého storočia. Výrazne tvarované svetlomety aj zadné svetlá patria do kategórie dizajnovo vydarených prvkov. Svojská je aj zadná časť s dizajnovým nápisom názvu modelu uprostred zadných dverí. Nami testovaný Opel Mokka vo verzii Ultimate sa ešte mohol pochváliť aj dvojfarebnou farbou karosérie s červenými doplnkami. Nechýbala ani farebná linka od prednej kapoty ponad dvere až do zadnej časti. Výrazný prelis na boku karosérie pôsobí zaujímavo, plastové lemovania blatníkov a veľké kolesá z auta robia mohutnejšie vozidlo, než v skutočnosti je.
Interiér inej generácie
Na prvý pohľad ma zaujal pomerne priestranný interiér. Trochu sklamaním boli tvrdé plasty tvoriacej prístrojový panel a vnútorné okraje dverí. Červené lemovanie okolo prístrojového panela pôsobí dizajnovo, volant je pomerne hrubý a dobre sa drží. Cez hornú časť volantu je dobre vidieť na digitálne ukazovatele opticky pripomínajúce analógové ukazovatele. Je to však iba hra a potvrdenie moderného poňatia „pracoviska“ vodiča. Sedadlá sú so slabším bočným držaním ale sú dostatočne veľké. Vodič a jeho spolujazdec sa síce nebudú musieť dotýkať lakťami ako v iných autách, ale kokpit vás celkom určite obklopí aj vtedy, keď máte útlejšiu postavu. Okrem digitálneho panela ukazovateľov je v palubnej doske umiestnený aj druhý displej otočený smerom k vodičovi. Je to síce malé ale praktické riešenie. Oba displeje sú dobre čitateľné aj na priamom slnečnom svetle. Rozmery auta však poskytujú viac miesta cestujúcim vpredu, vzadu sa pasažieri budú cítiť stiesnenejšie. Na túto kategóriu automobilov má auto slušný objem kufra 350 litrov. A na rodinné auto s deťmi je všetko ako má byť. O množstve asistenčných systémov sa rozpisovať veľmi nebudem. Zhrniem to do vety – auto má všetky súčasné najpoužívanejšie systémy bez výrazných výstrelkov, skrátka, všetko, čo tam mám byť.
Bohatá paleta motorov
My sme testovali auto s benzínovým motorom s objemom 1,2 litre Turbo Ultimate a výkonom 130 koní. Výkonný a pružný motor bol spriahnutý s osemstupňovým automatom a dobre si s motorom rozumel. Jazda bola takmer športová a užil som si pružnosť a perfektné odhlučnenie. Na auto s hmotnosťou takmer 1 300 kilogramov dokázal motor uviesť do pokojnej a plynulej jazdy naozaj príjemne. Jeho funkčnosť prispela k celkovo vynikajúcemu dojmu z tohto zaujímavého auta. Priemerne som dosiahol spotrebu 6,3 litra na sto kilometrov, ale vzhľadom na výkonnú pohonnú jednotku som sa neubránil rýchlej a dynamickej jazde. Neodolal som a na diaľnici som prekonal sedem litrov, ale pri pokojnej a ekonomickej jazde som podliezol aj šesťlitrovú hranicu. Vyzdvihnúť treba aj perfektný podvozok s ešte lepším pružením. Musím povedať, že to bolo všetko v pohode. K motorickej výbave musím ešte pochváliť, že koncern Stellantis, kam patrí aj nemecký Opel, sa nebojí uvádzať na trh aj naftové motory. A to už dnes nemá odvahu urobiť veľmi málo výrobcov. Palec hore. Samozrejme, doba si vyžaduje ekologické poňatie, a tak sme sa dostali aj k čisto elektrickej verzii.
Elektrická mokka
Dizajn má totožný s benzínovou či naftovou verziou. Najvýraznejšou zmenou bola absencia výfuku. Zato výrazná zelená farba pôsobí ako z iného sveta, dôkaz snahy výrobcu prispieť k ekologizácii automobilovej dopravy – elektrickým autám. Elektrická Mokka-e je totiž postavená na rovnakej platforme ako Peugeot e-2008 a Citroën ë-C4. Z hľadiska rozmerov si nie sú vôbec podobné, no parametre pohonu sú doslova totožné. Všetky tri autá majú elektromotor poháňajúci prednú nápravu výkonom 100 kW a k tomu batériu s kapacitou 50 kWh. Mokka-e sa ihneď prejaví na okamžitom zrýchlení a príjemné sú aj dynamické jazdné vlastnosti. Elektrický pohon sa v ničom nedá porovnať so spaľovacími motormi. Dojazd má zatiaľ priemerný – 300 kilometrov. Mne sa podarilo prekonať 325 kilometrov, ale posledné kilometre som absolvoval s nemalými obavami. Ešteže som mal v závese kolegu s autom s benzínovým motorom, ktorý ma jednoducho dotiahol k najbližšej nabíjačke. Ale toto neodporúčam a moja snaha zistiť, koľko je auto schopné prejsť naozaj, bolo síce zaujímavé, ale málo rozumné. Na svete je síce menšie, ale moderné auto s elektrickým pohonom, ktorý určite bude patriť k najzaujímavejším. A keď pribudnú silnejšie, výkonnejšie, rýchlo nabíjateľné batérie, bude cesta elektromobilov ešte výraznejšia. Treba si však ešte k úplnej spokojnosti ešte nejaký čas počkať. Opel Mokka-e je vhodným riešením na tejto ceste.
