Drvivá väčšina motoristov mojej generácie odjazdili svoje prvé kilometre na aute Škoda. Pre mňa bolo nesmierne lákavé vyskúšať si síce najdrahšiu, ale o to dokonalejšiu plne elektrickú Škodu Enyaq.
Keď vlani prišla na náš trh, jej predaje sa pomerne rýchlo rozbehli. Nečudo, že to bola pre mňa, plne v intenciách elektrickej súčasnosti, neodolateľná výzva. Musím povedať, že toto auto ma od prvej chvíle nesklamalo.
Exteriér
Mladoboleslavské plne elektrické SUV je dizajnovo zaujímavejšie ako ktorýchoľvek elektromobil v celom koncerne Volkswagen. Auto pôsobí ako oveľa väčšie, než v skutočnosti je. Enyaq je kratší o štyri centimetre ako model Octavia. Vzhľadom na robustnosť karosérie sa to na prvý pohľad nezdá. Pre aerodynamiku je dokonca nižší než Karoq a Kodiaq. Aerodynamike napomáha aj vystupujúca lišta predného nárazníka. Zadné okno prekrýva lemovanie čiernym spojlerom. Predná maska je zaslepená a pre mňa to pôsobí mierne rušivo. Je to však daň za aktívne rolo chladenia vzduchu. Okrem toho sú zaujímavé aj spätné zrkadlá. Nie sú umiestnené, ako je zvykom v okennom trojuholníku na prednom stĺpiku, ale v prednej časti dverí a napomáhajú prúdeniu vzduchu smerom dozadu. Zozadu je auto zato oveľa atraktívnejšie. Páčil sa mi zadný stĺpik a krásne tvarované zadné svetlá. Nie som odborník v aerodynamike, prekvapili ma však výrazné prelisy pozdĺž celej karosérie. Asi to tak však má byť a klampiari si prídu na svoje. No súčiniteľ odporu vzduchu je vynikajúci. Výrobca udáva jeho hodnotu cx 0,257. Okrem aerodynamicky optimalizovanej karosérie prispievajú k perfektnému obtoku vzduchu počas jazdy aj špeciálne kolesá znižujúce vzduchové turbulencie. Krása je subjektívny pojem, ale mne sa auto veľmi páčilo.
Interiér
Už po nastúpení do vozidla je jasné, že moderný interiér je úplne iný, než majú iné vozidlá tejto značky. Na materiáloch v interiéri sa naozaj nešetrilo. V aute je strešné okno, trojzónová klimatizácia, bohatý balík asistenčných systémov, hlasové ovládanie, Matrix LED svetlá, sedem airbagov, výborné rádio, osem reproduktorov, indukčné nabíjanie mobilov, vyhrievané sedadlá. Ergonómia vnútra auta je priam dokonalá. Vďaka novej koncernovej platforme MEB je v aute dostatok miesta. Sedadlá sú obrovskou výhodou Eniaqa. Zásadným rozdielom oproti iným „škodovkám“ je chýbajúci prístrojový panel. Namiesto neho je tu malý 5,3-palcový displej s digitálnym rýchlomerom. Ovládať sa ním dá navigácia zobrazenie či zobrazeniu činnosť asistenčných systémov. Posed v aute je pre batériu na spodku vozidla pomerne vysoký, mierne prekáža vo výhľade predný stĺpik, ale vnútri budete mať pocit, že nesedíte v SUV, ale v konvenčných autách. Trochu obmedzujúco pôsobí azda len vysoký stredový box medzi sedadlami, ktorý môže prekážať kolenu. Väčšina informácií je sústredená na veľkej 13-palcovej dotykovej obrazovke. A tá je ukážkou brilantnej grafiky a pohotových reakcií. Trochu mätúco pôsobila dotyková lišta pod displejom na ovládanie hlasitosti rádia. V noci je málo výrazná a „namakáte“ sa, kým to zvládnete. Vďaka rovnej podlahe a šírke zvládnu dlhšie trasy aj traja cestujúci. Kufor auta je takisto slušný. V základnej verzii usporiadania zadných sedadiel má objem 585 a pri zložených operadlách až 1 710 litrov.
Pohon
Enyaq iV 80 má akumulátory s využiteľnou kapacitou 77 kWh a zadný elektromotor. Ten má výkon 150 kW a auto s hmotnosťou 2,2 tony zvládne zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 8,5 sekundy. Auto má zadný náhon a mne by sa v počasí, v ktorom som jazdil, zišla aj štvorkolka. Ale o tom neskôr. Pri diaľničných rýchlostiach motor rýchlo dosiahne svoj výkonnostný limit pri rýchlosti 160 km/h. Auto by síce zvládlo možno aj viac, ale pohľad na úbytok kapacity batérie ma prinútil ďalej nezrýchľovať. Enyaq iV 80 je auto s batériou, ktorá v ideálnych podmienkach môže dosiahnuť dojazd deklarovaných 510 kilometrov. Využitím výkonnej rekuperácie a použitím výkonného tepelného čerpadla sa mi pozdáva vierohodnejší dojazd maximálne 400 kilometrov. Mne sa však nepodarilo ani to. Mal som smolu.
Zima limituje
Na test tohto auta som sa úprimne veľmi tešil. Týždňový test však začal snehovou nádielkou, ktorá zmenila Bratislavu a jej okolie na slušnú kalamitu. Silný mráz dokázal limitovať kapacitu batérie a aby som nabil auto na 80 percent, musel som využívať nabíjanie až 125 kW. Samotných nabíjačiek je stále málo a tých silných ešte žalostne menej. Tam sa darilo pomerne úspešne nabiť batériu na 80 až 90 percent kapacity približne za hodinu. Sú to však choroby našej infraštruktúry, za ktorú Enyaq určite nemôže. Jazdí sa s ním naozaj výborne. Tichý chod, úžasné zrýchlenie a okamžitá odozva na stlačenie plynového pedálu je priam ukážková. Jazda je vyslovene komfortná a najmä tichá. Svoje urobila dobrá aerodynamika aj akustické okná, takže najviac počuť hluk pneumatík, ale ten je tiež slušne tlmený.
Pri správnom spôsobe jazdenia viete využiť aj rekuperáciu, ktorú možno využiť v troch úrovniach. Pri tej minimálnej auto nádherne funguje bez výrazného spomaľovania. Rekuperácia dokáže fungovať automaticky. Reaguje na rýchlostné limity, klesanie a profil trate. Je to najlepšie elektroauto na trhu. Ten, kto obdivuje práve takýto druh motorizmu, určite nebude ľutovať. Mňa auto nadchlo a už teraz sa teším, keď budem môcť vyskúšať verziu 80x s pohonom všetkých kolies. Za dokonalosť sa však platí. Nami testovaný model dostanete za 59 500 eur. Nie je to málo, ale je to iný druh jazdenia a určite si ho užijete. Enyaq je najpredávanejším elektrickým autom u nás. Vlani si ho zadovážilo 152 motoristov a každý siedmy elektromobil u nás bol práve Škoda Enyaq iV.