Keď prídete do Bruselu, turistickí sprievodcovia vám ako jednu z najdôležitejších atrakcií odporučia sochu cikajúceho chlapčeka. A ten, kto už v známej metropole bol, ho vysoko pravdepodobne neobišiel. Bronzová soška práve v týchto dňoch „slávi“ svoje štyristé „narodeniny“, pretože presne 16. decembra 1619 ju na križovatke ulíc Rue de l’Étuve a Rue du Chene osadili po tom, čo ju vyrobil umelec Jérôme Duquesnoy. Pre Brusel ide o tak významnú atrakciu, ako je napríklad Eiffelova veža pre Paríž.
Nik ale vlastne nevie, prečo je tomu tak. Ide vskutku o veľmi kurióznu atrakciu, ktorá zrejme nezvyčajným spôsobom symbolizuje belgické hrdinstvo. Cikajúci chlapček, originálnym názvom Manneken Pis, je spájaný s viacerými príbehmi a legendami.
Odkiaľ sa vzal nehanebný chlapček?
Mnohé z nich pochádzajú z období rôznych vojen. Podľa jednej, malý syn vojvodcu sa počas dôležitej bitky bez strachu išiel vycikať k najbližšiemu stromu, čím ukázal veľkosť svojej odvahy. Podľa inej povesti išlo priamo o vojvodu – malého dvojročného Godfrieda II. Barbantského, ktorý počas bojov podporoval svojich vojakov tým, že z košíka zaveseného na strome cikal na svojich nepriateľov. Iný príbeh zasa hovorí o tom, že pri jednom z útokov na Brusel malý chlapec špehoval nepriateľov, ktorí práve chystali výbušniny pri mestských hradbách. Chlapec sa vycikal na zápalnú šnúru a zachránil tak celé mesto.
Jedna z legiend, ktorá nesúvisí s vojnou, ponúka celkom realistický príbeh o tom, ako sa istému mešťanovi stratil syn. Keď ho po dvoch dňoch hľadania našli, práve cikal. A na tomto mieste dal šťastný otecko postaviť sochu.
Tak či onak, Manneken Pis je a zrejme ešte veľmi dlho bude obľúbenou atrakciou Bruselu. Nahý bronzový chlapec dokonca slúži ako model, pri rôznych príležitostiach ho totiž prezliekajú do rôznych odevov. Vyskúšal tak už vyše 800 oblekov a tie sa nachádzajú v mestskom múzeu v Bruseli.
Neciká osamote
Od roku 1985 má Manneken Pis aj kamarátku. Je síce dvakrát väčšia, ale rovnako ako on, ciká. Nachádza sa len o pár ulíc ďalej a jej autorom je Denis-Adrien Debouvrie. Soška dievčaťa má názov Jaenneke Pis.
A aby toho nebolo málo, k chlapcovi a dievčatku musel pribudnúť aj pes. V roku 1998 na Rue des Chartreux/Kartuizersstraat a Rue du Vieux-Marché/Oude Graanmarkt postavili sochu Zinneke Pis – chlpáč so zdvihnutou zadnou labkou. Táto soška neslúži ako fontána, je už len akousi čerešničkou na torte kurióznych bruselských atrakcií.
