Rodina Medici patrí medzi najvplyvnejšie rody v talianskej histórii. Počas renesancie sa stali kľúčovou silou v rozvoji Florencie, pričom ich moc siaha ďaleko za hranice bankovníctva, z ktorého pôvodne pochádzali. Stáli za zlatým vekom umenia a vedy, podporovali Leonarda da Vinciho, Michelangela či Galilea Galileiho a ich vplyv formoval Európu celé storočia.
Zrod bankárskej dynastie a vzostup k moci
Mediciovci začínali ako obchodníci s textilom, no v 15. storočí sa ich rod rozrástol na najvplyvnejšiu bankársku rodinu v Európe. Banka Medici, ktorú založil Giovanni di Bicci de‘ Medici, sa stala jednou z najbohatších inštitúcií svojej doby a umožnila rodine získať politickú moc vo Florencii.
Vďaka svojmu bohatstvu podporovali umenie, architektúru a vedu, čím sa Florencia premenila na centrum európskej renesancie. Ich vplyv rástol aj cez strategické sobáše – napríklad Katarína Medicejská sa vydala za francúzskeho kráľa Henricha II. a stala sa jednou z najvýznamnejších kráľovien Francúzska.
Portrét kataríny Medicejskej:
View this post on Instagram
Rodina Medici patrila k najbohatším a najmocnejším dynastiám renesančnej Európy, čo im umožnilo vlastniť a financovať množstvo významných budov. Ich hlavnými sídlami boli Palazzo Medici-Riccardi, pôvodná rodinná rezidencia vo Florencii, a neskôr Palazzo Pitti, ktorý sa stal ich dominantným domovom. Okrem mestských palácov vlastnili aj honosné vily, ako Villa Medici v Ríme či Villa di Poggio a Caiano, kde trávili letné mesiace. Mediciovci stáli aj za výstavbou ikonických budov, ako Galéria Uffizi, Kaplnka Medici či Bazilika San Lorenzo, kde sú pochovaní. Ich architektonické a umelecké mecenášstvo dodnes formuje vzhľad Florencie a Ríma.
Jednou z najzaujímavejších skutočností o rodine Medici je, že ak nechceli, nemuseli vôbec vychádzať von. Ich hlavnou rezidenciou bol Palác Pitti vo Florencii. Na presun z domova do pracovných priestorov v galérii Uffizi využívali Ponte Vecchio, historický most ponad rieku Arno.
Aby si zabezpečili pohodlný a bezpečný presun, poverili Giorgia Vasariho, aby postavil 760-metrový koridor, ktorý spojil ich rezidenciu s Palazzo Signoria (dnes známe ako Palazzo Vecchio). Táto budova bola sídlom florentskej vlády, ktorú Mediciovci ovládali cez svojich politických spojencov.
V skutočnosti je Vasariho koridor dlhý 505 metrov, vedúci z Palazzo Pitti až k Uffizi, pričom ďalších 155 metrov zaberá prechod cez galériu Uffizi až do Palazzo Vecchio. Po dokončení tejto stavby sa Mediciovci mohli voľne pohybovať medzi svojou rezidenciou a administratívnymi budovami bez toho, aby museli vychádzať na ulice Florencie.
View this post on Instagram
Mediciovci a renesancia: Patróni umenia a vedy
Jedným z najvýznamnejších členov rodu bol Lorenzo de‘ Medici, známy ako Lorenzo il Magnifico. Bol nielen politikom, ale aj mecenášom umenia, ktorý finančne podporoval Michelangela, Botticelliho, Leonarda da Vinciho či Sandra Botticelliho. Vďaka nemu vznikli diela ako Zrodenie Venuše alebo socha Dávida.
Rod Medici však neinvestoval len do umenia, ale aj do vedy. Galileo Galilei, ktorý objavil štruktúru Mliečnej cesty a podporoval heliocentrický model slnečnej sústavy, bol pod ochranou Cosima II. Mediciho. Práve kvôli tejto podpore pomenoval štyri najväčšie mesiace Jupitera ako „Medicejské hviezdy“ na počesť rodiny.
Mediciovci a politika: Panovníci Toskánska a vplyv na Európu
Okrem umeleckého a vedeckého dedičstva zohrali Mediciovci dôležitú úlohu aj v politike. Mnohí z nich sa stali veľkovojvodami Toskánska, pričom ich vláda trvala od roku 1532 až do roku 1737.
Ich moc presiahla hranice Talianska, keď sa ich členovia oženili s európskymi kráľovskými rodmi. Napríklad Mária Medicejská sa stala francúzskou kráľovnou a matkou Ľudovíta XIII., čím ovplyvnila francúzsku monarchiu.
Mediciovci boli však známi aj politickými intrigami. Existujú dohady, že niektorí členovia rodiny boli obeťami otráv. Francesco I. Medici a jeho manželka Bianca Cappello zomreli za podozrivých okolností, pričom sa špekuluje, že boli otrávení arzénom.
View this post on Instagram
Až štyria členovia rodu Medici sa stali pápežmi:
-
Lev X. (narodený ako Giovanni de‘ Medici) – pápežom bol od roku 1513 do 1521.
-
Klement VII. (narodený ako Giulio di Giuliano de‘ Medici) – pápežom bol od roku 1523 do 1534.
-
Pius IV. (narodený ako Giovanni Angelo Medici) – pápežom bol od roku 1559 do 1565.
-
Lev XI. (narodený ako Alessandro Ottaviano de‘ Medici) – pápežom bol v roku 1605.
Je však dôležité poznamenať, že Pius IV. bol len vzdialene príbuzný s ostatnými Mediciovcami.
Zánik dynastie a ich nesmrteľné dedičstvo
Hoci moc Mediciovcov začala v 18. storočí slabnúť, ich vplyv na umenie, vedu a architektúru je dodnes nepopierateľný. Posledný mužský člen rodu, Gian Gastone de‘ Medici, zomrel v roku 1737 bez potomkov, čím rod Medici po mužskej línii vymrel.
Ich dedičstvo však žije v podobe ikonických stavieb a galérií, ktoré dodnes lákajú milióny návštevníkov:
- Galéria Uffizi – jedno z najvýznamnejších múzeí sveta, založené Cosimom I. Medicim.
- Palác Pitti – sídlo Mediciovcov, dnes galéria s nespočetnými umeleckými dielami.
- Kaplnka Medici – miesto posledného odpočinku mnohých členov rodu, zdobené dielami Michelangela.
Zaujímavosti o rodine Medici
✔ Založili prvú modernú banku – Rodina Medici zohrala významnú úlohu v rozvoji bankovníctva počas renesancie a ich banka patrila k najvplyvnejším v Európe.
✔ Naučili francúzsky dvor jesť vidličkou – Katarína Medicejská údajne priniesla vidličku do Francúzska, kde sa predtým jedlo rukami.
✔ Mali vlastný astrologický symbol – Mediciovská rodina používala ako znak šesť gúľ, ktoré sú dodnes viditeľné na mnohých budovách vo Florencii.
✔ Ich krvná línia mohla trpieť genetickým ochorením – Analýza ich pozostatkov naznačuje, že niektorí Mediciovci mohli trpieť Pagetovou chorobou kostí, čo by vysvetľovalo ich deformácie.
✔ Vplyv na módu a parfumy – Katarína Medicejská bola známa používaním parfémov, ktoré sa neskôr stali populárne v celej Európe.
Rodina Medici je symbolom spojenia moci, umenia a vedy. Ich história sa dodnes odráža v pamiatkach, galériách a architektonických skvostoch, ktoré môžete navštíviť vo Florencii. Ich vplyv na európsku kultúru, vedu a politiku zostáva neprekonaný a dodnes je predmetom štúdia historikov.
