Počuli ste už o tom, že všetky cesty vedú do Ríma? Hovorí o tom známe príslovie, ktoré vychádza z reálneho historického základu.
Rimania počas stáročí vytvorili sieť ciest, ktorá dosiahla dĺžku neuveriteľných 80 000 kilometrov a dnes by sa rozprestierala v 30 krajinách sveta. Ešte fascinujúcejší je však spôsob, ako sa na týchto cestách orientovali. Slúžili im na to míľniky. Jedna rímska míľa predstavuje 1 479,5 metra, a práve na takéto vzdialenosti Rimania rozostavili 1,5 metra vysoké dvojtonové stĺpy – míľniky, ktoré udávali vzdialenosť od Millarium Aureum. Bol to bronzový monument, ktorý sa nachádzal na námestí Forum Romanum (Rimanmi nazývanom aj Forum magnum) a vztýčiť ho dal cisár Augustus.
Millarium Aureum spĺňal úlohu nultého míľnika, teda východzieho bodu, od ktorého sa na cesty umiestňovali míľniky. A tu nachádzame aj pôvod známeho príslovia – všetky cesty skutočne viedli do Ríma.
Vystavať tisíce kilometrov ciest bez strojov a modernej techniky by sa nám dnes zdalo zrejme nemožné. Rimania to však dokázali. Zememerači najprv starostlivo naplánovali trasu cesty. Potom prácu prenechali legionárom, otrokom a robotníkom, ktorí vykopali dve priekopy. Odstránili spomedzi nich zeminu, a keď narazili na pevný podklad, vyhĺbeninu zasypali niekoľkými vrstvami rôznych materiálov. Nasledovala vrstva ploských kameňov a nakoniec vrstva štrku. Existovali aj vydláždené cesty, ktoré boli pokryté kamennými platňami. Ich povrch bol dômyselne upravený a zaoblený tak, aby z nich mohla odtekať dažďová voda. Vďaka tomu boli odolnejšie a niektoré z nich sa dokonca zachovali dodnes.
Jednou z najznámejších a strategicky najdôležitejších rímskych ciest bola Via Appia. Z Ríma viedla do juhovýchodného Talianska, konkrétne do mesta Brindisi. Básnik Statiu o nej vraj povedal: ,, Via Appia je kráľovnou dlhých ciest“ . Bola totiž prvou rímskou diaľkovou cestou. Dal ju postaviť Cenzor Appius (jeden z dvoch najvyšších hospodárskych úradníkov) v roku 312 pred našim letopočtom. Táto cesta bola nazývaná aj cestou náhrobkov, pretože sa pozdĺž nej nachádzali hrobky mnohých významných a bohatých občanov. Po páde Západnej rímskej ríše sa cesta na dlhý čas prestala používať. Zmenilo sa to až vďaka pápežovi Piovi VI., ktorý bol hlavou cirkvi v rokoch 1775 – 1799. Mnohé úseky Appiovej cesty sa zachovali až do dnešných čias. Turisti sa môžu prejsť po 16 kilometroch pôvodnej Via Appia priamo v Ríme, niekoľko úsekov sa zachovalo aj mimo talianskej metropoly.
Zdroje:
wol.jw.org/sk , cs.wikipedia.org , korzar.sme.sk , en.wikipedia.org
