Temüdžin, známejší pod menom Džingischán, sa narodil v Mongolsku do rodiny vodcu mongolského kmeňa. Meno dostal od svojho otca Jesügeja, čo znamená v preklade železný nôž. V tomto duchu sa niesol celý jeho život. V 16-tich rokoch prvý krát zabil a odvtedy sa nebál zabíjať znova a znova. Z kočovníka a z nenávideného vraha sa vypracoval silou, intelektom a výbornými organizačnými schopnosťami na najväčšieho chána svojej doby.
Chlapec z jurty
Presný dátum narodenia Džingischána sa nevie. Zdroje uvádzajú, že sa mal narodiť v druhej polovici 12. storočia. Jeho otec mal ako náčelník kmeňa dve ženy. Mladý Temüdžin mal 4 vlastných súrodencov a dvoch nevlastných bratov. Jeho detstvo bolo bojom o existenciu v drsnej prírode Mongolska, bez ochrany a majetku a jeho domovom bola jurta. Ako 16 ročný zabil svojho nevlastného brata Bektera a nezostal bez trestu. Kmeň Tajčutov ho zajal a uväznil. Po čase sa mu podarilo utiecť a podľa dohody uzavretej ešte jeho otcom a vodcom Kereitov, si zobral za ženu mladú Börte. V roku 1182 zaútočil kmeň Merkitov na rod Bordžigov a v ich zajatí sa ocitla aj mladá Börte. So spojencami podnikli podarený útok na Merkitov presne tak, ako to vyžadovali stepné zákony. Víťazstvo prinieslo Temüdžinovi (Džingischánovi) prestíž a slávu. Postupne sa k nemu pridávali jednotlivci, ale aj celé rody. Oficiálne ho v roku 1182 označil a zvolil snem (kurultaj) ako svojho chána – Džingischána alebo Pána zeme.
Veľký a mocný chán
Džingischán zjednotil Mongolské kmene a z nejednotných a rozhádaných bojovníkov sa stala nespočetne veľká a obávaná armáda, ktorú predchádzala povesť o jej surovej krutosti. V roku 1206 sa stal vodcom všetkých Mongolských kmeňov a ich náčelníkom. Pod jeho vedením bolo v 13. storočí množstvo vyplienených a dobytých území tiahnucich od východu Európy až na západ k Tichému oceánu. V roku 1207 bolo zničené aj kráľovstvo Si-sia , ktoré sa nachádzalo na severe Číny. Ďalej Džingischán vyplienil v roku 1215 dnešný Peking, v roku 1222 vpadol do Indie a v roku 1223 podnikol vpád do Ruska. V roku 1227, kedy podľahol smrteľnému zraneniu po páde z koňa, už ovládal južné Rusko, Čínu, časť Indie ako aj arabskú ríšu. Za jeho vlády zákony zakazovali zotročovanie a únosy Mongolského ľudu a dobytka. Tresty boli prísne a vzťahovali sa na celú skupinu, nie len na jednotlivca. Tieto princípy sa uplatňovali aj počas masakrov celých miest alebo národov. Ríša kočovných Mongolov však nepretrvala, avšak chánovi potomkovia boli základným pilierom na vytvorenie vládnucich tried a dynastií v Číne, v Indii a dnešnom Rusku.
Stepné vojny a jazdecké umenie
Mongolské armády a ich vodcovia rozosievali strach a ťažili z jej úspechov vďaka dokonalej organizovanosti, vojenskej špionáži, okamžitej mobilizácii armády, jazdeckému umeniu a lukostreľbe. Vojská Džingischána vedeli za 3 dni prekonať vzdialenosť až 440 kilometrov a každý muž mal k dispozícii päť alebo šesť koní, ktoré mohol počas niekoľkomesačných nájazdov nepretržite striedať. V bitke dokázali svojou prudkosťou a rýchlosťou ľahko oklamať protivníka a ich šípy vraj vedeli prekonať vzdialenosť všetkých, ktorí sa ocitli proti nim. Bojovníci odchádzali do boja oblečení v ľahkej zbroji zhotovenej z kovu a kože. Veľkí cháni ako Džingischán podporovali šport a bojové umenie, pretože sa tým utužovala tímová práca, ktorá bola jednou z predností mongolskej armády a vďaka výborným výsledkom mohli vojaci očakávať kariérny postup v armáde.
Zdroje:
http://mongolsko.sk/
https://korzar.sme.sk/
https://www.dobrodruh.sk/
