V pokračovaní článku o slovenských sovách sa dozviete viac práve o našich malých vznešených operencoch.
Plamienka driemavá (Tyto alba)
- v zajatí sa môže dožiť 22 rokov
- je považovaná za jednu z najkrajších sov (dopomáha jej k tomu aj srdcový tvar tváre, jemnučký vzhľad peria, krásne sfarbenie a malá výška)
- vyskytuje sa u nás zriedkavo v bielej a častejšie v žlto hrdzavej farbe
- posledné desaťročia žije v blízkosti ľudí, v stavbách, pôvodne hniezdila v dutinách stromov a v skalách
- na jednom mieste sa môže zdržať mnoho rokov, pokiaľ má dobré podmienky
- ozývajú sa rôznymi chrapľavými zvukmi
- ich vývržky bývajú guľaté a čierne, ak ich uvidíte na povale, je to jasný znak, že sa tam zdržiavajú
- mláďatá nie sú také pohľadné ako dospelé jedince, no sú rozkošné
- nepriateľa zastrašuje dvoma spôsobmi: buď hrá mŕtveho alebo sa našuchorí, predkloní, roztiahne krídla, klepe zobákom a syčí
Kuvik obyčajný (Athene noctua)
- jedna z našich najmenších sov
- dnes žije v blízkosti človeka, kedysi obľuboval dutiny v starých vŕbach na pasienkoch, kde bolo dostatok potravy
- jeho „kuvikanie“ je povestné, počuť ho môžeme najmä na jeseň (často sa to spája so smrťou)
- zostávajú na tom istom hniezdisku po celý rok
Pôtik (kuvik) kapcavý (Aegolius funereus)
- priemerne sa dožívajú len 7 rokov
- žije v horských lesoch v nadmorskej výške od 600 m vyššie
- na rozdiel od kuvika loví najmä v noci
- mláďatá opúšťajú dutinu približne po mesiaci a už dokážu aj lietať (aj potom ich rodičia ešte dlhý čas kŕmia)
- na hniezdenie využíva dutiny najmä po tesárovi čiernom
Kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum)
- najmenšia európska sova, váži len okolo 60 g, rozpätie krídel okolo 40 cm, výška len 19 cm
- samce sa v marci ozývajú monotónnym pískaním, samice syčaním
- na hniezdenie využívajú dutiny po ďatľoch
- mláďatá strávia v dutine asi 30 dní a keď ju opustia, vedia už dobre lietať
- jeho predátormi sú hlavne sova obyčajná a dlhochvostá
Výrik obyčajný (lesný), (Otus scops)
- naša jediná prísne sťahovavá sova
- aktívna je len v noci, cez deň sa vďaka sfarbeniu skvele ukryje na strome, splynie s kôrou
- zimuje v Afrike, ku nám prilieta v apríli a zostane do septembra
- najradšej hniezdi v dutinách, či inštalovaných búdkach, najlepšie na pasienkoch
- občas hniezdi aj niekoľko párov v tesnej blízkosti
- mláďatá už od malička prehĺtajú hmyz vcelku
- v strave im prevládajú väčšie druhy hmyzu, pri kŕmení mláďat sú to najmä kobylky
- sťahovanie tejto sovy vyplýva aj z jej hmyzožravosti, hlavne do Afriky, kde nájde počas našej zimy hmyzu dosť
Zdroje:
– kniha: Vták
– kniha: Sovy Slovenska vo fotografii – Stanislav Harvančík
