Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a. s. si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.24.9.2026 (SITA.sk) - Miroslav Wlachovský diskutuje v Okne do sveta s bývalým generálnym tajomníkom Energetickej charty a veľvyslancom s mimoriadnym poslaním pre energetickú bezpečnosť Urbanom Rusnákom o súčasnej energetickej kríze, jej príčinách, dopadoch a výhľadoch na jej ukončenie.
Svetové trhy s energiami prežívajú šok. Cena ropy Brent sa pohybuje na úrovni 104 až 105 USD za barel a európske zásobníky plynu sú naplnené na približne 68 %, čo je výrazne pod sezónnym priemerom. Miroslav Wlachovský pridáva k popisu situácie osobný postreh: „Včera som bol na pumpe, tankoval som za 137 eur, účet zvykol byť pod stovku. Čo sa s tým dá robiť?“ .
Urban Rusnák konštatuje, že problémy sa postupne prehlbujú. „Ideme cestou, ktorou sme nechceli ísť … nevidím v krátkom čase nijakú odbočku, ktorá by nás doviedla do bezpečného rpístavu na kjtorý sme si vEurópe zvykli zaposledných 20-30 rokov.“
Súbeh dvoch vojen a logistický kolaps v Hormuze
Dnešná energetická kríza je špecifická tým, že na rozdiel od ropných šokov zo 70. rokov či začiatku vojny na Ukrajine čelíme súčasnému súbehu dvoch intenzívnych ozbrojených konfliktov – v Perzskom zálive a na Ukrajine.
Oba konflikty využívajú útoky na energetickú infraštruktúru ako geopolitickú páku. Kľúčové exportné tepny sú ochromené. Cez Hormuzský prieliv, kde pred krízou denne prechádzalo 130 až 140 tankerov, dnes prepláva len zopár plavidiel, väčšinou pod čínskou vlajkou alebo s tovarom pre Čínu.
Pre Európu je pritom najrizikovejší výpadok skvapalneného zemného plynu (LNG), keďže Katar zabezpečoval približne 20 % svetových dodávok LNG. Hoci 90 % ropy z Perzského zálivu smeruje do Ázie, globálny ropný trh funguje ako spojená nádoba a výpadky okamžite dvíhajú svetové ceny.
Európa je z geografického a historického hľadiska dlhodobo energeticky závislým poloostrovom Eurázie, pripomína Rusnák.
Európska závislosť od rôznych externých dodávateľov sa prehlbuje, bez ohľadu na to či sú Ruska, z krajín bývalého Sovietskeho zväzu, zanevrenej Afriky, blízkeho východu alebo Ameriky. Snaha o vymanenia sa z tejto závislosti, ktorú politici predávali ako boj proti klimatickej kríze transformáciu prostredníctvom obnoviteľných zdrojov zatiaľ nedospeli technologicky ani objemovo do štádia, aby dokázala masívne nahradiť fosílne palivá.
Rusnák upozorňuje aj na špecifický problém, ktorým je v európskych demokraciách právo občanov vyjadrovať sa veľkým infraštruktúrnym projektom. „V každej krajine majú svojeho strašiaka… Na Slovensku sú to veterné elektrárne, v Rakúsku absolútne neprijatie jadrovej energetiky, postupné odmietnutie jadrovej energetiky v Nemecku. Vidíme to v tom, ako krajiny nechcú umožňovať alebo rozširovať slnečné elektrárne v Južnej Európe. … Suma summarum účet, ktorý platíme za energie, je výslednicou tých všetkých súčastí.“
„Karpatská anomália“ a zľavy, ktoré občan na pumpe nevidí
V diskusii sa rečníci dotkli aj špecifického postavenia Slovenska. Kým európske zásobníky plynu dosahujú 68 %, slovenské sú naplnené len na úrovni okolo 50 %. Hoci fyzický nedostatok komodít nateraz nehrozí, hlavným problémom zostáva cena. Wlachovský sa v tejto súvislosti pýta: „ V láda teda tvrdí, že ruský plyn a ropa sú pre Slovensko lacnejšie, platí to?“ .
Urban Rusnák upozornil na jav, ktorý nazval „karpatskou anomáliou“ . Kým drvivá väčšina Európy sa od ruských palív odpája, Slovensko a Maďarsko v ich odbere pokračujú. Zľavy z nákupu ruskej ropy však nekončia v peňaženkách občanov na čerpacích staniciach, ale zostávajú v hospodárení korporátnej skupiny MOL. „Nekupujeme lacnejšie benzíny a lacnejšie motorové nafty preto, že spracovávame ruskú ropu... Tento diskont si spracuje MOL a Slovnaft, takže tu ho nevídame vo svojich peňaženkách, ani na čerpacích staniciach,“ zdôraznil Rusnák.
Sankčný tlak z USA a hrozba pre slovenské jadro
Novou geopolitickou komplikáciou je americký zákon o sankciách voči Rusku a Iránu (známy aj ako Bill Graham Act). Ten necieli len na odberateľov ropy, ale obsahuje aj nástroje zamerané na energetickú a jadrovú spoluprácu.
Slovensko, ktorého jadrové elektrárne sú závislé od postsovietskej technológie a náhradných dielov od spoločnosti Rosatom, sa tak môže ocitnúť pod tlakom amerických sankcií. Podľa Rusnáka hrozí, že slovenská diplomacia bude musieť vynaložiť značné úsilie na vyjednávanie výnimiek vo Washingtone, aby zaistila fungovanie našich kľúčových energetických zdrojov od ktorých sme absolútne závislí.
Plošná energopomoc: Prejedanie budúcnosti namiesto investícií
Diskusia sa dotkla aj systému štátnej energopomoci na Slovensku. Podľa Rusnáka sú plošné dotácie neudržateľné a namiesto stimulácie úspor vedú k pasivite. „Môj principiálny problém s energopomocou je taký, že je neuveriteľne plošná... Namiesto toho, aby sme ich investovali do udržateľnejších riešení, my ich prejeme,“ uviedol Rusnák. Namiesto umelého dotovania cien by mal štát aj občania investovať do zatepľovania, výmeny kotlov či tepelných čerpadiel.
Plošné dotovanie energií je pritom rozpočtovo neudržateľné a problém cien energií len presúva za horizont ďalších volieb.
Rusnák odporúča každému občanovi: „Dajte si urobiť audit svojho domu, reálny, nie papierový... Nečakajme na to, kým nám to štát nejakým spôsobom umožní alebo zorganizuje.“ .
V rozhovore sa dozviete aj to:
Prečo čínske plavidlá prechádzajú Iránskou aj americkou blokádou Hormuzského prieplavu.
Prečo je pre Európu oveľa väčším problémom dodávka plynu a prečo lode na prevoz LNG nechcú riskovať cestu prieplavom.
Kedy Rusko začalo považovať energetické suroviny za nástroj zahraničnej politiky.
Či má Slovensko dobre zabezpečenú energetickú bezpečnosť.
Prečo sú v pozornosti ukrajinské útoky a ruské rafinérie a o ruských útokoch na ukrajinské rafinérie sa nehovorí.
Prečo bola plošná energopomoc chybou a sú z nej len zlé východiská.
Komu vyhovujú vysoké ceny ropy.
Či považuje Donald Trump vysoké ceny na amerických pumpách za zásadný problém.
Ako môžu vysoké ceny energií ohroziť demokraciu.
Podcast
Okno do sveta si môžete vypočuť aj v obľúbených aplikáciách:
