Existuje rada dôkazov, že dochádza k zmenám klími. Jedným z prejavov týchto zmien je globálne otepľovanie. A práve o ňom budeme dnes hovoriť.
Čo to je globálne otepľovanie?
O globálnom otepľovaní hovoríme, keď sa priemerná teplota oceánov a atmosféry počas viacerých rokov zvýši na celej planéte.
Toto oteplenie v klíme sa popisuje pomocou dlhodobých vzoriek počasia, ako sú priemerné teploty v určitom období, celkové množstvo zrážok, priemerný výskyt klimatických extrémov ako sú obdobia sucha alebo tropické búrky. Tieto dlhodobé priemerné hodnoty popisujú klímu v určitej oblasti. Priemery sa obvykle počítajú z postupnosti odchýliek od určitej strednej hodnoty.
Vo všeobecnom význame sa tento termín globálne otepľovanie používa na klimatické zmeny pozorované už na konci 19. storočia. Globálne otepľovanie je jeden z hlavných problémov ktoré dnes ohrozujú ľudstvo, no názory naňho sú rozporuplné. Pôsobením globálneho otepľovania sa priamo mení vlastne iba jedna hodnota: teplota. Tá má však potom za následok nekonečný rad zmien ako napr. zosúvanie pôdy.
V súvislosti s globálnym otepľovaním sú na celej planéte zaznamenané nasledujúce javy:
– S výnimkou Antarktídy a niekoľkých ďalších miest dochádza k rýchlemu rozpúšťaniu ľadovcov. Dramatické zmeny sú pozorované na Aljaške, v Grónsku, v Himalájach a v Severnom ľadovom oceáne. Veľkosť niektorých alpských ľadovcov sa tak zmenšila, že tieto zmeny zaznamenali tiež lyžiari, ktorí pravidelne navštevujú niektoré ľadovce po dobu niekoľko rokov.
– Zimné obdobie je v mnohých oblastiach sveta kratšie a teplejšie. Snehová pokrývka a množstvo zimných zrážok je výrazne menšie.
– Vysokohorská vegetácia sa v mnohých ekosystémoch kvôli zmenám teploty postupne mení. Miznú niektoré druhy rastlín a na ich miesto prenikajú druhy z nižších nadmorských výšok. V súvislosti so zmenami vegetácie možno pozorovať také zmeny druhového zloženia hmyzu, rýb, plazov, vtákov a cicavcov, najmä endemických druhov, ktoré sú potravinovo viazané na určitý ekosystém.
Príčiny vzniku globálneho otepľovania
Globálne otepľovanie sa rozlišuje na prirodzené a na to zapríčinené človekom. O existencii prirodzeného globálneho otepľovania niet pochýb a ani sa o ňom v medzinárodných kruhoch nevedú búrlivé diskusie. Otepľovanie zapríčinené človekom je hlavne kvôli skleníkovým plynov. Priemysel a ďalšie ľudské aktivity (ako odlesňovanie) vypúšťajú do atmosféry zvýšené množstvá práve skleníkových plynov, najmä oxid uhličitý, ktorý je dobrým pohlcovačom tepla, vychádzajúceho zo zemského povrchu, zvýšené množstvo oxidu uhličitého preto pôsobí nad povrchom ako pokrývka a udržuje ho teplejšie, ako by bol za normálnych okolností. So zvýšenou teplotou sa v atmosfére zvyšuje také množstvo vodnej pary, to sa predáva k pokrývkovému efektu a spôsobuje ďalšie otepľovanie.
V súčasnosti tieto zdroje uvoľňujú do ovzdušia každý rok viac než sedem miliárd ton uhlíku väčšina tohto množstva tam pravdepodobne zostane po obdobie jedného storočia alebo i dlhšie. Hlavnými zdrojmi emisií skleníkových plynov je spaľovanie ropných produktov, plynu uhlia, najmä v priemyselne rozvinutých krajinách. Bez určitých zmien správania ľudstva sú predpovedané globálne zmeny klímy veľmi znepokojivé. Dnešné opatrenia alebo naopak nečinnosť budú mať dlhodobé dôsledky na celú biosféru Zeme. Priemerná teplota zemského povrchu by mala byť 255 Kelvinov (-18 stupňov Celsza), avšak pozorovaná teplota je 288 Kelvinov (+15 stupňov Celzia). Tento rozdiel teplôt je spôsobený práve rôznymi „skleníkovými“ plynmi v atmosfére. Týmito plynmi voľne prechádza viditeľné žiarenie zo Slnka, avšak časť infračerveného žiarenia odrazeného od Zeme sa zachytáva. Rovnováha medzi dopadajúcim a odrazeným žiarením určuje priemernú svetovú teplotu najnižších vrstiev atmosféry.
No výskum klimatickej zmeny je priveľmi orientovaný na tieto emisie a ostatné vplyvy sú považované za nepodstatné (aerosoly v atmosfére, vplyv letectva, prachové častice, žiarenie, využitie krajiny). Možnému vplyvu stavu vody v krajine na klimatickú zmenu sa nevenuje žiadny výskum na svete. Prílišné sústredenie vedeckého bádania na skleníkové plyny vedie k záveru, že iné vplyvy na otepľovanie klímy neexistujú, resp. sú zanedbateľné. Na základe tejto zjednodušenej predstavy vedci vypracovali scenáre otepľovania klímy, z ktorých vyplýva, že k otepľovaniu bude dochádzať za každých okolností.
Dopady na prírodu
Keď sa teplota zmení rýchlo ekosystémy na ňu nestačia zareagovať a rázom sa ocitnú v úplne nevhodných podmienkach. To bude mať za následok ich oslabenie alebo v prípade citlivejších ekosystémov aj zánik. Tento predpoklad je veľmi pravdepodobný pretože väčšina prirodzených ekosystémov je schopná vývojovej zmeny rádovo minimálne v tisícročiach a migrácie v storočiach. Ak si napríklad predstavíme lesy mierneho pásma oslabené kyslými dažďami a odlesňovaním, v teplotách o niekoľko stupňov zvýšených v priebehu niekoľkých desaťročí, je jasné že dôjde k ich značnému poškodeniu. Lesy budú náchylnejšie na choroby, budú zraniteľnejšie škodcami a výkyvmi počasia ako sucho záplavy alebo víchrice. Ich miznutie samozrejme bude prebiehať veľmi pomaly a keďže zvieratá v nich žijúce sú na nich závislé budú ohrozené tiež. Zmeny teplôt oceánov budú takisto pôsobiť na morské ekosystémy. Je jasné že ekosystémy nebudú schopné sa presúvať ako celky a je jasné jednotlivé zložky samy o sebe neprežijú. Nemôžeme si jednoducho predstavovať že ryby preplávajú tam kde im teplota vody bude vyhovovať pretože potravinový reťazec od ktorého sú závislé sa začína u morských rias a tie takej rýchlej migrácie rozhodne schopné nie sú. V teplejšom svete sa budú častejšie vyskytovať suchá a záplavy, intenzívne búrky, hurikány a tajfúny.
Dopady pre ľudstvo
Znečistenie atmosféry, znečistená voda, nedostatočné zásobovanie vodou a vyčerpaná pôda a následne zlá úroda plodín a nedostatočná výživa ľudí – to všetko predstavuje nebezpečie pre ľudské zdravie. A má to na svedomí globálne otepľovanie. Najpriamejším dôsledkom na človeka bude zvýšenie stresu pri extrémnych horúčavách a to predovšetkým vo veľkomestách. Pričom tento problém neostáva iba otázkou pohodlia, zvyšuje sa úmrtnosť a rôzne štúdie ukazujú že sa napríklad znižuje schopnosť sústrediť sa čo môže mať najrozmanitejšie dôsledky. Zvýšenie nehodovosti, alebo nižší pracovný výkon sú dobrým príkladom. Zvýšenie počtu horúcich dní v roku bude mať za následok aj zvýšenie požiadaviek na energetiku budov, zvýšia sa náklady, aj spotreba energie.
Ďalším veľmi dôležitým dopadom na zdravie človeka bude zvýšené šírenie chorôb. Tiež sa rozšíria oblasti z výskytom tropických chorôb. Choroby ktoré sa pravdepodobne rozšíria budú hlavne malária, žltá zimnica, horúčka.
Všetky klimatické zmeny nebudú nakoniec nepriaznivé. Napríklad subarktické oblasti sa môžu stať obývateľnejšími. I tam však dôjde k vďaka globálnemu otepľovaniu veľkým škodám na budovách. Aj stromy subarktických lesov, podobne ako kdekoľvek inde, budú potrebovať čas k adaptácií na nový klimatický režim.
Rôzne klimatické modely predpovedajú, že teploty sa zvýšia v rozmedzí 1,4°C to 5,8°C medzi rokom 1890 a 2100. Hoci diskusie ohľadom globálneho otepľovania sa často sústreďujú najmä na teplotu, klimatické zmeny môžu priniesť aj zmeny iných geografických prvkov, zahŕňajúc zvýšenie hladiny morí, extrémne zrážky a iné. Tieto zmeny môžu spustiť rôzne ničivé javy, ako potopy, suchá, veľké horúčavy a zníženie poľnohospodárskych výnosov, ale aj extrémne okolnosti spôsobujúce masové vyhladenie populácie.
Zabránenie/zmiernenie globálneho otepľovanie
Na zabránenie resp. zmiernenie globálneho otepľovania treba znížiť emisie (vypúšťanie) skleníkových plynov- oxid uhličitý, oxid dusičitý, fluorovodíky,…
Práve kvôli tomuto 16. Februára 2005 uplatnili takz. Kjótsky protokol, ktorý chce práve tieto emisie znížiť o 5,2 percenta v rokoch 2008-2012 v porovnaní s rokom 1990. Je však veľmi ťažké prinútiť krajiny, aby tento protokol uplatnili napr.
Spojené štáty a Austrália sú najväčšími priemyselnými krajinami, ktoré ho neprijali. Podľa nich by protokol poškodil by ekonomiku a globálne otepľovanie vinou emisií nie je vierohodne vedecky preukázané. Celkovo je však názor na globálne otepľovanie u ľudí rozdielny. V minulosti sa vyšla kniha o tom, že toto otepľovanie je výmysel. Na rozdiel os toho natočili film o tom, aké katastrofy môže globálne otepľovanie spôsobiť. Tento problém naozaj existuje, o čom svedčí aj postupné zvyšovanie priemerných teplôt. Ďalšie riešenie je ochladzovanie klímy dažďovou vodou. Komplexným zavodňovaním kontinentov dažďovou vodou je možné dosiahnuť ochladenie klímy na úroveň 60-tich rokov 20. storočia v priebehu 10-tich rokov.
