“Až keď sa vyrúbe posledný strom, otrávi posledná rieka, uloví posledná ryba, až vtedy pochopíme, že peniaze sa nedajú jesť.” – vraví staré Indiánske príslovie.
V posledných rokoch si čoraz viac uvedomujeme, že globálne oteplovanie už nezastavíme, ale snažíme sa aspoň zmierniť a spomaliť jeho priebeh. Štáty prijímajú rôzne opatrenia na zníženie energetickej náročnosti a snažíme sa tiež vysádzať stromy. Stromy sú našou záchranou pokiaľ ide o spotrebu oxidu uhličitého z ovzdušia. Stromy majú totiž jedinečnú schopnosť ho spotrebovať viac ako vytvoriť.
Podľa posledných štúdií však stromy postupne svoju schopnosť spotrebovať množstvo oxidu uhličitého strácajú. Deje sa to kvôli každoročnému zvyšovaniu teploty. Veci v Arizone zhromaždili veľké množstvo údajov, aby prišli na to ako súvisí podnebie s absorpčnou schopnosťou stromov. Študovali jedle Douglas, ktoré sú svojím vzrastom v spotrebe oxidu uhličitého veľmi významné. Vedci zistili, že letokruhy, ktoré majú stromy v kmeni sú tvorené uhlíkom a ich šírka závisí od množstva spotrebovaného uhlíka za rok. Nanešťastie sa ukázalo, že prstence sú stále tenšie a tenšie. To nám naznačuje, že stromy spotrebovávajú každý rok menej uhlíka z ovzdušia.
Čím je stromom teplejšie, tým sa im horšie plní ich absorpčná úloha. V rôznych oblastiach sa líši percento znižovania absorpčnej schopnosti. V teplejších oblastiach vedci predpokladajú zníženie o 15-30% (Mexiko) a v tých menej teplých okolo 10% (Západné pobrežie USA). Sú aj oblasti kde sa našťastie ešte nevyskytuje tento trend, napríklad v Montane. Je to možno iba otázkou času. Jedle Douglas sú známe svojou odolnosťou, no napriek svojej odolnosti má na jedle globálne oteplovanie neblahý vplyv.
Vedci zhodnotili, že výskumu sa treba venovať ďalej. Bolo by potrebné preniesť tento výskum na stromy iných druhov a do iných oblastí a tiež preskúmať ich genetiku. V’daka ďalšiemu výskumu bude jasnejšie nakoľko stromy strácajú svoje schopnosti nás zachraňovať pred oxidom uhličitým, ktorý nadmerne produkujeme. Ako by na tom boli podľa Vás naše stromy? Na to odpovedať zatiaľ nevieme, no musíme sa snažiť o to, aby sme tvorbu oxidu uhličitého znižovali efektívnejšie. Musíme sa hlbšie zamyslieť nad našim spotrebným životom, ktorým ubližujeme prírode. A hlavne zastaviť masový výrub stromov. Zem máme iba jednu.
Zdroje: “Continental‐scale tree‐ring based projection of Douglas‐fir growth – Testing the limits of space‐for‐time substitution” by S. Klesse, R.J. DeRose, F. Babst, B. Black, L.D.L. Anderegg, J. Axelson, A. Ettinger, H. Griesbauer, C.H. Guiterman, G. Harley, J.E. Harvey, Y.H. Lo, A.M. Lynch, C. O’Connor, C. Restaino, D. Sauchyn, J. Shaw, D. Smith, L. Wood, J. Villanueva and M.E.K. Evans, 20 May 2020, Global Change Biology.
DOI: 10.1111/gcb.15170
