Konflikty a hádky bohužiaľ patria ku životu každého z nás. Niektoré dokážeme vyriešiť jednoducho, iné sú bohužiaľ náročnejšie a občas sa v nich zamotáme. Ak chcete riešiť konflikty s chladnou hlavu, prečítajte si náš článok. Už v čase vzniku experimentálnej psychológie sa vedci začali venovať problematike konfliktu. Wundtova psychológia ho chápala ako konanie v mysli a opisovala ho ako „boj motívov“ a „rozhodovanie.“ Pojem konflikt môžeme chápať aj ako situáciu, v ktorej je človek postavený pred viaceré možnosti, alebo situácie, v ktorých sa stretávajú nezlučiteľné tenzie. Dodržiavanie konceptu „výhra- výhra“ Každý človek by sa mal naučiť, že vyjednávať sa nedá štýlom, že si prečítame knihu s asertívnymi pravidlami. Keďže ľudia konajú iracionálne a sú plní emócii, nevieme predpovedať ako zareagujú. Keď sa chceme s niekým snažiť dohodnúť, musíme si pripraviť viac možností, aby sme boli pripravený na to, ako môže zareagovať ten druhý. V každom prípade, musíme sa snažiť, aby bol výsledok v situácii „výhra- výhra“. Dôležité je, aby sme vždy mali jasno vo svojich cieľoch a plánoch, lebo len tak dokážeme správne identifikovať potreby aj tej druhej strany. Niektorí ľudia majú strach z prehry, a preto už vopred prídu o svoje výhody. Toto spôsobí, že už na začiatku rokovania človek stratí to, o čo mu išlo. Má väčšiu starosť o to, aby protivník nevyhral, a preto neurobí ani krok s správnemu riešeniu „výhra- výhra“. Definícia čo chceme a potrebujeme Pred každým rokovaním si musíme uvedomiť, čo vážne potrebujeme, a čo je len naša ideálna predstava. Musíme si definovať, s akým výsledkom by sme chceli skončiť, ak sa aj nedohodneme alebo nájsť ten dôvod, ktorý by nás donútil odísť od stola. V prípade, že druhá strana je tvrdohlavá, niekedy sa oplatí uzavrieť rokovanie a neplytvať vašim, ale ani jeho časom.
Plán „B“ V prípade akéhokoľvek vyjednávania a konfliktu je dobré mať pripravený plán „B“. To znamená, že treba mať pripravenú záložnú možnosť, ktorú uskutočníme v prípade, že sa nám nepodarí uskutočniť pôvodný plán. Druhú možnosť nie je jednoduché pripraviť. Často sa stáva, že každú situáciu ovplyvňuje viac faktorov. Dôležité je zistiť si, akú stratégiu má pripravenú protistrana, ale aj aký je jej druhý plán. Ak by sme boli donútení použiť plán „B“, musíme myslieť na to, že naše kontakty s druhou stranou budú pokračovať aj po konflikte. Nemôžeme sa venovať len súčasným problémom. Musíme sa naučiť odolávať útočeniu, lebo ak sa stane, že dialóg skĺzne do tejto roviny, každý bráni už len svoju hrdosť. Prijatie odmietnutia bez pocitu urážky Samotné odmietnutie nikdy nie je pre akéhokoľvek človeka jednoduché. Každý človek by si mal uvedomiť, že odmietnutie konkrétnej požiadavky neznamená, že nás odmietne druhý človek ako osobnosť. V momente, keď si toto uvedomíme, znížime tým riziko ohrozenia samého seba, negatívnych pocitov a zníženie vlastnej hodnoty. V prípade, keď nám niekto odmietne pomôcť, nie je to znak toho, že je to môj nepriateľ, tak isto, ako to, že ochota pomôcť znamená priateľstvo. Človek, ktorý dokáže odmietnuť pomôcť vo chvíli, keď mu to nevyhovuje je oveľa hodnotnejší, ako ten, ktorý síce niečo nasľubuje, možno to aj splní, ale bude nám to do konca života pripomínať. Je nevhodné považovať pravé priateľstvo alebo lásku za ozajstné len vtedy, ak je ten druhý ochotný a schopný splniť náročné požiadavky. Tie sú často stavané tak, aby zámerne uviedli adresáta do vnútorného konfliktu. Takýto vzťah je považovaný za súperenie. Kvalitný vzťah znamená účasť dvoch zrelých jedincov, ktorí vzájomne cítia svoju jedinečnosť.
