Počas pandémie nakazení ľudia rešpektujú karanténne opatrenia a zostávajú doma. Zabraňuje sa tak nekontrolovateľne rýchlemu šíreniu vírusu. Okrem pandémie koronavírusu svet bojuje aj s chorobami zvierat. Či už je to africký mor ošípaných alebo konský herpes vírus – zvieratá sú ohrozované vírusmi rovnako ako ľudia. Vďaka opatreniam, ktoré zaviedli ľudia sa darí držať nákazu pod kontrolou. Ako by to však bolo v krajine zvierat bez ľudského zásahu?
Zvieratá odpradávna dokážu praktizovať sociálne dištancovanie chorých. Či už mravce, netopiere alebo opice, zvieratá sa dokážu od chorých dištancovať intuitívne. Podľa vedcov sme sa inšpirovali práve v prírode tým, ako zabránime šíreniu vírusov. Zostať doma, obmedziť cestovanie a kontakty s druhými jedincami na minimum, je to čo zvieratá robia bežne ak si všimnú, že niekto ochorel. Tak isto sa chorý jedinec sám utiahne do úzadia, aby sa vyliečil a neohrozoval iných. Problém s ľuďmi je, že na rozdiel od zvierat tento inštinkt potláčame a kladieme na prioritné miesta napríklad našu prácu, alebo sociálny kontakt. Mnohí z nás aj pred pandémiou nezostali doma s chrípkou. Jednoducho sa cítime tak, že nemôžeme náš rozbehnutý život jednoducho stopnúť kvôli “nejakej chrípke”. To však spôsobí, že nakazíme kolegov a oni nakazia svoje rodiny.
Netopiere, ktoré sa živia krvou sú nesmierne spoločenské tvory. Tak ako ľudia, aj netopiere vyhladávajú spoločnosť druhých. Veľa času trávia interakciou so svojimi druhmi. Navzájom sa čistia a jednoducho sa vyžívajú v spoločnosti. Ich prirodzená ochrana pred hromadnou nákazou spočíva v tom, že u nakazeného jedinca imunitný systém zabezpečí, aby jeho chuť na spoločenské správanie poklesla. Vedci toto “správanie počas choroby” študovali tak, že netopierom podali neškodnú látku, ktorá vyvolala imunitnú reakciu a následne sa netopiere začali správať menej spoločensky.
Mravce zas praktizujú sociálne dištancovanie sa tak, že pre chorého jedinca je prirodzené stiahnuť sa do úzadia a neohrozovať iných. Včely v úľoch pristupujú k razantnejším krokom – ak nájdu nakazenú včelu, vyhodia ju z úľa pre blaho ostatných a kráľovnej.
U ľudí je samozrejme toto správanie komplikovanejšie, no aj my máme pud chrániť sa pred nakazením, len ho potláčame. Ak sedíte v lietadle a človek vedľa vás kašle tak sa minimálne odkloníte od neho preč. Nezabráni nám to však s týmto človekom cestovať úplne. Po pandémii sa naše správanie trošku zmení. Zostane v nás zakorenené sa pred nákazou chrániť hlbšie, ako by sme čakali. Toto správanie však bude prospešné pre ľudstvo ako spoločenstvo tvorov, ktorí chcú prežiť. Je to oživenie našich inštinktov chrániť sa pred chorobou.
