Pre niektorých ľudí obávaný, pre niektorých milovaný šport. Kto sa však raz zamiluje, je to navždy.
Jazdectvo patrí medzi športy, ktoré väčšina ľud buď obdivujú a milujú alebo sa ho obávajú. Tí, ktorí raz prepadli tejto vášni, hovoria, že je to choroba, ktorá sa nedá liečiť. Pocit, ktorý majú ľudia pri jazdení na koni sa nedá porovnať s ničím iným na svete. Veľa jazdcov hovorí, že milujú túto aktivitu aj kvôli pocitu slobody, ktorý nadobudnú touto činnosťou. Však predstavte si pocit, že máte pred sebou otvorenú zelenú lúku, cez ktorú letíte. A nemusíte na nič myslieť. Tento pocit dávajú mnohým ľuďom kone.
Najväčším fenoménom na tomto športe je to, že pre väčšinu jazdcov sa stáva životným štýlom. Keďže kôň potrebuje dostatok pohybu, vlastniť toto nádherné zviera a poskytnúť mu dobrú starostlivosť je veľmi časovo náročné. Veľa majiteľov koní preto denne vstávajú aj o 3 hodiny skôr, aby odjazdili svojich miláčikov ešte ráno pred školskými alebo pracovnými povinnosťami. Ostatní ľudia, ktorí neprepadli tejto priam chorobe, často nechápu, prečo človek vstáva o pol piatej ráno, len aby išli na kone keď je vonku tma a -10 stupňov Celzia. Nechápu, prečo väčšinu kamarátov majú od koní, a na tých ostatných si väčšinou nájdu čas, keď prídu za nimi do stajne.
Napriek náročnosti to podľa slov mnohých ľudí nie je šport
Mnoho ľudí hovorí, že jazdectvo nie je šport. Že človek len sedí, a vozí sa. Pravdou je, že vedieť jazdiť tak, aby človek vyzeral, že nič nerobí je to najväčšie umenie. S láskou k týmto majestátnym zvieratám sa však dá dosiahnuť veľa. Jazdectvo je priateľstvo a láska zároveň. Len kto to robí srdcom, bude zbožňovaný svojim koňom. Lásku, ktorú zvieraťu dáte, stokrát ju vráti.
