Každá kultúra má svoj verbálny aj neverbálny jazyk. Počas komunikácie sa tieto prvky dopĺňajú, no môžu byť aj v rozpore. Vždy existujú paralelne vedľa seba.
Prostredníctvom neverbálnej komunikácie ľudia posielajú a prijímajú informácie navzájom nad rámec slov. Dôležité je poznamenať, že hoci neverbálna komunikácia je univerzálnym fenoménom, význam neverbálnych znamení, nie je v skutočnosti univerzálny. Tvrdí sa, že neverbálna komunikácia je historicky staršia, pretože ľudia sa dorozumievali mimikou, posunkami a neartikulovanými zvukmi. Je to komunikácia bez slov. Je to jazyk tela. Neverbálna komunikácia sa delí do rôznych kategórií ako:
- výrazy tváre
- kontakt očí
- gestá
- dotyky
Neverbálna komunikácia sa líši ako u ľudí, tak aj v kultúrach. Dôležitú úlohu zohráva aj kultúrne zázemie, ktoré ju definuje. Veľa krát vplyv reči tela podceňujeme, pretože ju vnímame a používame podvedome. Tak, ako sme sa naučili hovorenú reč, tak môžeme porozumieť aj reči tela.
VYSOKÝ A NÍZKY KONTEXT
Pre lepšie pochopenie nedorozumení v neverbálnej komunikácií medzi kultúrami, je dôležité poznať rozdiely medzi vysokým a nízkym kontextom. Kultúry s vysokým kontextom sú napríklad Japonsko, Grécko či arabské národy. Podstatou vysokého kontextu je, že tieto kultúry sa spoliehajú na neverbálnu komunikáciu, ktorá pomáha verbálnej rozlúštiť správu. Kultúry s vysokým kontextom využívajú prvky ako blízkosť vzťahov, sociálne hierarchie a hlboké kultúrne poznatky. Komunikácia v takýchto kultúrach je rýchla. V podstate si pod vysokým kontextom môžeme predstaviť nepriamu komunikáciu.
Paradoxne nízko kontextové kultúry sú USA, Nemecko či rôzne škandinávske krajiny. Podstatou nízkeho kontextu je dôležitosť samotných slov. Komunikácia býva najčastejšie priama a hierarchie sa rýchlo uvoľňujú. Ľudia patriaci do nízko kontextovej kultúry preferujú krátkodobé vzťahy. Dôležité je poznamenať, že žiadna kultúra nie je lepšia, ako tá druhá. Komunikačné štýly vyjadrujú rozdiely, nie nadradenosť. Etnocentrizmus by teda nemal byť prítomný.
V priebehu dejín ľudia museli riešiť rôzne sociálne problémy. Pre správne dosiahnutie a pochopenie tu boli dôležité gestá či mimika. Avšak existujú aj rozdiely v zmysle neverbálnej komunikácie, pretože ľudia môžu napríklad zraniť nevedome iných pre svoje kultúrne rozdiely. Výrazy tváre ako plač a úsmev sa vo väčšine kultúr zhodujú, pretože sú vrodené. Výskumníci tvrdia, že existujú aj univerzálne ustálené výrazy tváre. Je ich 6 a spadajú tam smútok, šťastie, odpor, strach, prekvapenie a hnev. Tu je dôležité poznať kultúrne zázemie, pretože prejavovanie týchto pocitov je v niektorých kultúrach buď otvorené alebo potlačované.
ZDROJE:
Pech, J, Řeč těla& Umění komunikace,2009
https://online.pointpark.edu/business/cultural-differences-in-nonverbal-communication/
