Krasokorčuľovanie, ako šport, by sa dalo charakterizovať rôznymi prívlastkami: elegantný, náročný, dynamický, plný nečakaných zvratov.
Moderné súťažné krasokorčuľovanie má dve disciplíny. Súťaží sa vo voľnej jazde alebo krátkom programe. Súťažiaci má povolené sám si vybrať hudbu, na ktorú svoju choreografiu predvedie. Vo voľnej jazde sa súťaží v kategóriách ženy a muži.
Ženy korčuľujú štyri minúty, zatiaľ čo v kategórii mužov sa korčuľuje o minútu viac. Krátky program sa korčuľuje dve minúty a to je celkový limit, ktorý by sa nemal presiahnuť.
Aj ten najlepší korčuliar môže spraviť chybu a pri tom vážne zraniť seba alebo svojho partnera. Súťaží sa v pároch alebo jednotlivo, takže baletné prvky a figúry, rotáciu a správnu rýchlosť na ľade je potrebné mať nielen v malíčku ale aj v korčuliach. Najnáročnejšie sú práve skoky a na tie sa kladie najväčší dôraz.
Terminológia skokov
Na začiatok treba ešte spomenúť, že v súťažných programoch, ktoré účinkujúci predvádzajú, sú tzv. povinné skoky. Tie majú rozličnú obtiažnosť, sú inak bodované a predovšetkým hrany (nože) korčúľ by mali byť dostatočne nabrúsené. Oficiálne je povinných skokov šesť.
Axel
Pomenovaný je po Nórovi Axelovi Paulsenovi . Skok predviedol v roku 1882. Mnohí pretekári tento skok nemajú radi. Je jedinečný odskokom vpred. Skáče sa z ľavej nohy, pričom korčuliar dopadne na pravú nohu (korčuliar rotuje smerom vľavo ak je ľavák). Predstavuje povinný skok počas voľnej jazdy a krátkeho programu.
Salchow
Salchowov skok je pomenovaný podľa Švéda Ulricha Salchowa, ktorý ho predviedol v roku 1909. V roku 1920, kedy sa konali Olympijské hry ho skočila Theresa Weldová. Američanka, ako prvá žena, skočila na Olympijských hrách Salchowa, avšak bola veľmi ostro skritizovaná porotou. V tom období bolo nutné zachovať určité dekórum a jej sukňa, ktorá sa počas vystúpenia zodvihla, toho príkladom nebola.
Salchowov skok môže byť od jednoduchého až po štvoritý, pričom sa korčuliar odráža od hrany svojej korčule a to z vonkajšej strany. Pred samotným skokom musí urobiť nájazd smerom vzad a zo skoku takisto smeruje vzad.
Flip
Predstavuje tzv. odpichnutý salchow. Veľmi dôležité pri tomto skoku je dosiahnuť (skočiť) čo najväčšiu výšku. Súťažiaci skáče z pravej alebo ľavej nohy, odráža sa pomocou špičky druhej nohy (na tú potom aj dopadne), dopadá do veľkého podrepu, pričom musí mať vodorovné držanie ramien. Flip sa skáče z vnútornej hrany korčule.
Lutz
Tento skok dostal meno podľa svojho majiteľa Aloisa Lutza z Rakúska, ktorý ho predviedol v roku 1913. V súčasnosti sa skáče už aj dvojitý alebo trojitý lutz. Oba sú technicky najťažšími skokmi, čomu prislúcha aj náležité obodovanie. Skáče sa smerom dozadu, kedy sa korčuliar odráža z ľavej nohy a dopadá na pravú krásnym oblúkom.
Loop
Inak je známy ako rittberger podľa Wernera Rittbergera. Tento Nemec ho predstavil v roku 1909. Takisto sa skáče počas jazdy vzad z ľavej alebo pravej nohy. Korčuliar tento skok predvádza bez odrazu, pomocou druhej nohy, a dopadne na odrazovú nohu. Počas skoku sa druhá noha nemôže stretnúť s ľadom.
Toeloop
Prezývaný aj odpichnutý rittberger. Skáče sa takisto ako Loop, rozdiel je v odraze zúbku (špičky) korčule druhej nohy. Takto sa vytvára väčšia rotácia a pirueta vo vzduchu a v krasokorčuliarskom svete mu patrí prvé miesto, čo sa týka najľahších skokoch.
Loop aj Toeloop sú zo spomínaných skokov jediné, ktoré sa môžu kombinovať v choreografii a nasledujú teda za prvým skokom, ktorý korčuliar predviedol.
Zdroje:
www.bratislava.dnes24.sk
www.milujemsportovanie.sk
www.plus.sme.sk
