Zdroj: unsplash.comVypozorovalo sa, že korene niektorých stromov rovnakého druhu sú spojené a v prípade núdze si vymieňajú živiny . Rastliny dokážu rozpoznať, ktoré sú ich korene a ktoré patria inému jedincovi. Zároveň koreňmi aj komunikujú.
Zdroj: pexels.com Ak by každý strom myslel len na seba, veľa z nich by nedosiahlo vyšší vek . Preto si vážia aj chorého a podporujú sa, aby vyzdraveli a dožili sa čo najviac. Každý jeden je teda pre spoločenstvo dôležitý a užitočný . Príroda vie najlepšie Dnes vďaka ľuďom tvoria lesy v strednej Európe často úplne iné stromy, ako by mali. Buky nahradili smreky, duby duglasky a namiesto starých stromov vidíme mladé, ktoré čoskoro čaká výrub. Nedožijú sa zvyčajne ani dospelosti a už vôbec nie staroby. Stromy vedia, a boli tak stvorené, že pre les nie je dobré, aby vyrástli rýchlo . Takisto sú si vedomé toho, že by nemali prísť o menej silných, či starších obyvateľov. Zbytočne sa tým narúša mikroklíma , stromy sú slabé a umierajú mladé . Napríklad v bukových lesoch môžeme pozorovať, že stromy rastú blízko seba a prekvapivo je takýto les produktívnejší . Potrebujú spoločnosť , dokonca aj takých stromov, ktoré sa zdajú nepotrebné . Aj vďaka nim neprejde do pôdy príliš veľa slnečného tepla a drží sa tam ideálna klíma . Chamtivosť sa neoplatí Obyvateľ lesa, ktorý je chamtivý a viac berie ako dáva, v konečnom dôsledku okráda seba a hynie. Preto sa niekedy stane, že práve malý stromček zachráni život svojmu obrovskému susedovi. Zrejme si uvedomujú, že sú len také silné, ako ich najslabší článok .
Zdroj: pexels.comListnatý a ihličnatý rodičia usmerňujú svoje deti a vytvárajú im hranice Buky v pralese nás môžu prekvapiť. Na prvý pohľad malé, tenké, mlado vyzerajúce stromčeky môžu byť až prekvapivo staré (až približne 80-ročné , čo je v lesníctve už často považované za takmer maximálny vek stromu, vhodný na výrub ). Postarajú sa o to, približne 200 ročné, materské stromy , ktoré aj s ostatnými „dospelákmi“ vytvárajú spoločnú korunu, ktorá prepúšťa len minimum svetla . Robia to preto, aby mohli mladé stromčeky dosiahnuť vysoký vek , ktorý dosiahnu práve pomalým rastom . Dôsledkom toho sú drevené bunky v ich vnútri malé a majú málo vzduchu , vďaka čomu sú ohybné , poradia si aj so silným vetrom a majú odolnosť voči hubám . Rany dokážu takisto zaceliť dosť rýchlo . Teraz je rad na mladých Keď im po mnohých rokoch pomaly uvoľnia miesto stromy „vychovávatelia“, začnú do sýtosti praktizovať fotosyntézu , tvoriť listy a rásť do výšky . Tie, ktoré sa hrdo vznesú hore rovno , majú výhodu oproti tým, čo sa snažia kľučkovať a skončia krivé , čiže nižšie. Preto sa ocitnú vo veľmi slabom svetle, uhynú a nakoniec vypomôžu ako humus . Aj na rovno rastúcich spolubojovníkov ďalej číha nebezpečenstvo , keď to všetko zdolajú, po niekoľkých rokoch môžu nahradiť mŕtve materské stromy a zaceliť po nich medzeru . A všetko sa začína odznova . Ďalšie mladé stromčeky znova netrpezlivo čakajú na svoju príležitosť. Zdroj: kniha - Tajný život stromov - Peter Wohlleben
