V poslednom období sa ochranári žralokov na čele so Stephanie Brendl zapodievajú otázkou, aký dopad bude mať vývoj a následná hromadná distribúcia vakcíny na Covid 19, na životy žralokov. Vakcína by totiž mala obsahovať látku skvalén, ktorú vedci získavajú z hlbokomorských žralokov.
Skvalén je látka nachádzajúca sa v pečeni žralokov, ktorú vedci nezískajú od žraloka inak ako jeho usmrtením. Táto látka prináša kozmetickému, lekárskemu aj strojárskemu priemyslu úžitok a nie je ľahko nahraditeľná. Skvalén nie je žiadnou novinkou, už pred stáročiami v Japonsku extrahovali žraločí olej a využívali jeho blahodarné účinky. V roku 1906 Mitsumaru Tsujimoto túto látku pomenoval skvalén a presnejšie popísal zloženie a účinky. Skvalén sa dnes využíva ako prevencia rakoviny tráviaceho traktu, stabilizácia cholesterolu v tele, ochranný faktor pokožky pred UV žiarením v kozmetickom priemysle, v liečivách ako prísada na zmenšenie vedľajších účinkov a pri výrobe vakcín. Je dokázané, že vo vakcíne skvalén pôsobí ako stimulátor imunitného systému. Problémom je, že na „výrobu“ jednej tony skvalénu zahynie 3 000 žralokov. Aktivisti sa obávajú toho, že pri masovej výrobe vakcíny na Covid 19 by o život mohlo prísť až 250 000 žralokov.
Riešením však nie je nedať sa zaočkovať, alebo protestovať proti využívaniu skvalénu – zdôrazňujú vedci aj aktivisti. Všetci si uvedomujú, že využívať žralokov nie je udržateľné ani ekologické. Riešením je nájsť alternatívny zdroj tejto vzácnej molekuly. Podľa najnovších zistení sa dá skvalén v malých množstvách získavať v procese lisovania olivového oleja. Vedci však budúcnosť výroby skvalénu vidia skôr v kvasinkách . Pomocou mutácií v génoch kvasiniek by mali vedci dokázať ovplyvniť množstvo vyrobeného skvalénu tak, aby sa výroba skvalénu kvasinkami oplatila viac ako extrakcia z pečene žraloka. Tomuto procesu sa dnes venuje vo výskume aj Slovenská akadémia vied (SAV) na Ústave biochémie a genetiky živočíchov. Kvasinky tak môžu prispieť k „záchrane žralokov“.
Zdroje:
