Už sa nedá nič robiť, kocky sú hodené. Alea iacta est. Autorom tohto slávneho výroku, ktorý sa dodnes používa na vyjadrenie neovplyvniteľnosti situácie nie je nik iný, ako Gaius Iulius Caesar. Podľa rímskeho historika a životopisca Suetonia, Caesar vyslovil tento výrok 10. januára 49 pred naším letopočtom, keď sa chystal so svojou armádou prejsť cez rieku Rubikon.
Rímsky vojvodca, politik a spisovateľ sa narodil v roku 100 p.n.l. a prežil úspešných 66 rokov, počas ktorých zohral dôležitú úlohu pri prechode od republiky k cisárstvu, viedol prvú inváziu Rimanov do Británie, napísal niekoľko literárnych diel, vrátane zápiskov o jeho živote a stal sa doživotným diktátorom.
O Caesarovi je málo známe, že predtým než sa presadil v politike, bol kňazom a členom kolégia boha Iova (= Jupiter, najvyšší starorímsky boh). Neskôr však bol kňazskej hodnosti zbavený, čo mu umožnilo stať sa vynikajúcim, vyznamenaným vojakom. Venoval sa aj právnickej kariére a bol považovaný za výborného rečníka, čo uznal dokonca Cicero (štátnik, rečník a filozof).
Caesar sa okrem svojej politickej kariéry preslávil aj vzťahom s faraónkou Kleopatrou. Postavil sa na jej stranu v občianskej vojne medzi ňou a jej bratom a manželom Ptolemaiom XIII., čím jej pomohol dostať sa na egyptský trón. Napriek tomu, že obaja mali iných partnerov, v roku 47 p.n.l. sa im narodil syn Caesarion, v preklade Malý Cézar, s ktorým žili v Ríme. Rímsky ľud však nechcel, aby im raz chlapec vládol, a tak sa Caesarovým nástupcom stal jeho prasynovec Gaius Octavius. Kleopatra po Caesarovej smrti ušla so synom späť do Egypta, kde bol Caesarion neskôr pod menom Ptolemaios XV. vymenovaný za jej spoluvládcu.
Caesar sa počas svojej vlády zúčastnil mnohých bitiek a vojen, vďaka ktorým rozširoval rímske územie a upevňoval svoju moc. V roku 47 p.n.l. porazil v bitke pri Zele pontského kráľa Farnaka II. Po tomto úspechu poslal do Ríma krátky odkaz, ktorý sa tak ako výrok s kockami používa aj v dnešných časoch: Veni, vidi, vici – Prišiel som, videl som, zvíťazil som.
Gaius Iulius Caesar zaviedol aj niekoľko reforiem. Najznámejšou bola reforma kalendára, ktorá sa zachovala až do roku 1582, kedy juliánsky kalendár nahradil gregoriánsky podľa vtedajšieho pápeža Gregora XIII. Caesarov kalendár podľa egyptského vzoru obsahoval 365 dní, pričom každý štvrtý rok sa k nim pridával jeden deň navyše. Naše letné mesiace júl a august boli pôvodne jarné. Caesar na svoju počesť premenoval piaty mesiac Quintilis na Julius, čo sa neskôr zapáčilo aj cisárovi Augustovi, ktorý zo šiesteho Sextilisa spravil Augustus.
Osudnou sa Caesarovi nestala nijaká vojenská výprava, ale viera v nesprávnych ľudí. Jeho blízky priateľ Marcus Iunius Brutus, ktorý bol dokonca v prípade Octaviovej smrti Caesarovým náhradným dedičom, nezniesol jeho vzrastajúcu moc a pridal sa k sprisahaniu, ktoré chcelo vladára zavraždiť. Keďže boli vo veľkej prevahe, podarilo sa im to bez ťažkostí. Traduje sa, že keď Caesar zbadal medzi svojimi vrahmi falošného priateľa, prestal sa brániť a iba zvolal: Et tu, Brute? – Aj ty, Brutus? .
Okrem týchto známych výrokov, ktoré sa používajú v mnohých situáciach aj dnes, vyslovil Iulius Caesar aj ďalšie myšlienky. Tu je ešte zopár:
-
„Najlepšia smrť je neočakávaná.“
-
„Učiteľom všetkého je praktický život.“
-
„V pohromách sa väčšinou z priateľov stávajú nepriatelia.“
-
„Výchova, ktorú dáva nežná a cnostná matka, má na našu budúcnosť práve taký vplyv, ako skvelé prirodzené vlohy.“
-
„Ľudia radi uveria tomu, čomu chcú uveriť.“
Zdroje:
sk.wikipedia.org , sk.wikipedia.org/ Caesar , citaty-slavnych.sk , sk.wikipedia.org/ Kleopatra
