Písmo, ako základný prostriedok v komunikácii, sa vyvíjalo spolu s ľudskou spoločnosťou. Predstavuje cielený súbor značiek, ktoré ľudia využívali po tisícročia na zaznamenávanie, zhromažďovanie a odovzdávanie dôležitých informácii v danom období alebo z generácie na generáciu. Vďaka zachovalým dokumentom a opisom sa vieme dozvedieť mnoho o našej minulosti.
V textoch sa používajú dva druhy písma a to obrázkové písmo, čiže piktogramy, ktoré opisované predmety alebo javy vyjadrujú v opakujúcich sa obrazcoch alebo hláskové písmo, používajúce písmená (znaky) pre určitý jazyk. Typom písma sa v súčasnosti dá vyjadriť ľudský vkus alebo sa tým kladie dôraz na jeho estetickú funkciu. Nie všetky staroveké jazyky a dokumenty napísané starým písmom boli objavené alebo plne rozlúštené.
Predchodca písma
Písmom sa vyjadrovala potreba zaznamenať určitý dôležitý jav, čím sa zdôrazňovala jeho praktická podoba. Napríklad jaskynný človek, ktorý bol predovšetkým lovcom, upozorňoval na výskyt zvery alebo zaznačoval dráhu jej pohybu jednoduchými znameniami (šípy, stromy, kamene, zárezy). Časť týchto znakov, hoci v inom význame, používame aj v súčasnosti, napríklad ako turistické značky. Toto písmo možno považovať aj za predmetné písmo. Je vyjadrená statická informácia, ktorá sa vzťahuje jednoznačne na danú udalosť, dej sa nimi nevyjadruje.
Vývoj a história piktogramického písma
Na Blízkom východe pravdepodobne v čase 9000 pred n.l. odborníci zaznamenali proces, ktorému dali názov neolitická revolúcia. To znamenalo, že ľudské spoločenstvo prešlo od neorganizovaných skupín k organizovanej sociálnej štruktúre – roľníci, remeselníci, obchodníci a kupci, vojaci a na vrchole stojaci panovníci rozširujúci svoj politický, mocenský a hospodársky vplyv.
Organizačným nástrojom rozdávajúcim pokyny a zaznamenávajúcim sociálne vzťahy sa stalo písmo. Najstarším prvým známym nálezom je klinové písmo z roku 3300 pred n.l. Vzniklo v starom Sumeri ako piktografické, vyjadrujúce predovšetkým účtovné záznamy, no časom bolo možné znaky spojiť aj do slabík a zaznačiť tak aj ucelené myšlienky.
Hieroglyfy, ktoré vznikli v Egypte približne okolo roku 3000, znamenajú v doslovnom preklade „posvätné rytiny“. Ich vznik majú na svedomí egyptskí kňazi a v čase jeho zrodu sa využívali len ako posvätné písmo. V roku 2500 pred n.l. bola vyvinutá jeho nová forma, kňažské – hieratické písmo a po roku 650 pred n.l. sa využívalo vo forme ľudového – démotického písma. Hieroglyfy predstavovali mnoho rokov záhadu, ktorú rozlúštil Jean-François Champollion v roku 1821 pomocou Rosettskej dosky (nápis, teda ten istý text je zapísaný v troch jazykoch).
Čínske písmo je živým najstarším písmom, ktoré sa v súčasnosti bežne využíva. Najstaršie tabuľky, na ktorých je písmo zobrazené sa datujú do roku 1600 pred n.l. Avšak písmo sa štandardizovalo počas vlády dynastie Čchin asi 220 pred n.l.
Počiatky abecedy a hláskového písma
V druhom tisícročí pred n.l. bola domovom Feničanov a kolískou tzv. severosemitskej abecedy oblasť dnešnej Sýrie. Spoluhlásková abeceda mala 22 písmen a písmo Feničanov prebrali starí Gréci, ktorý abecedu rozšírili na 24 písmen a samohlásky. Preto sa hovorí, že vokalizácia písma je zásluhou Grékov. Grécke písmo ďalej prevzali Rimania a prispôsobili si ho. Na písanie používali len veľké písmená a písalo sa zľava doprava. Písmená, ktoré v súčasnosti tvoria základ našej písanej komunikácie pochádzajú, v podstate, z Apeninského polostrova. Kolískou až 80 % známych abecedných skladieb bola severosemitská Fénická abeceda.
Zdroje:
https://mozgovna.pravda.sk/
http://old.infolib.sk/
https://blog.subject.sk/
http://ssuszv.edupage.org/
