Z historického hľadiska mala žena v prvých fázach vývoja človeka a spoločenstva dôstojné postavenie. Myslím tým obdobie matriarchátu, ktoré bolo charakteristické odvodzovať pôvod v ženskej línií. V spoločnosti bola dominancia žien nad mužmi.
Postupom času sa vyvinuli predstavy o matkách, bohyniach, ktoré dnes nachádzame v mytológii. Rozvojom triednych spoločností a patriarchátu vznikali povery o biologických zvláštnostiach žien či poškvrnenie, ktoré malo svoj pôvod v menštruácií a neskôr pôrode. Časom boli ženské kulty nahradené mužskými, pretože ženským božstvám sa pripisovali negatívne vlastnosti. Kedy začala byť žena dehonestovaná? Korene negatívneho nazerania na ženy pramenia z patriarchálnych náboženstiev staroveku. Z idey menejcennosti vychádzajú takmer všetky svetové náboženstvá, ako kresťanstvo, hinduizmus, islam, buddhizmus, judaizmus, ktoré najmä v minulosti žene pripisovali pasívnu rolu v spoločnosti.
Určujúcim problémom, ktorý definoval ženy v minulosti je, že muži vnímali ženy cez prizmu konceptov a pojmov, ktoré sú založené práve na skúsenostiach mužov. Takto vnímaná androcentrická myšlienka, t.j. preferujúca nadštandardné mužské záujmy a postoje nad ženskými, sa dostala do všetkých oblastí poznania. Štúdie, ktoré sa rozvíjali v priebehu 60-tych rokov v rôznych disciplínach nám ilustrujú, že postoje, inštitúcie a zákony, ktoré ovplyvňujú ženy sú založené na náboženských perspektívach, ktoré poukazujú na to, že žena bola vytvorená z náboženských dôvodov po mužovi. Žena bola identifikovaná so svojou sexualitou a definovaná svojou sexuálnou funkciou, ktorá ju limitovala iba na úlohy s reprodukčným zámerom.
V loveckých kultúrach bola žena vnímaná, ako ochrankyňa krbu. Avšak roľnícke kultúry sa vyznačovali ženským rysom, ktorý sa viac uplatňoval v mytologickej oblasti ako sociálnej organizácii. Žene, ako nositeľke plodnosti boli prisudzované magické sily, ktoré upevňovali jej pozíciu, no zároveň ju zaväzovali určitým predpisom tabu. Jej postavenie voči mužovi bolo nerovnoprávne. Predovšetkým fakt, že žena rodí, kojí a nosí dieťa viedol k deľbe úloh, t.j. starostlivosť o deti obmedzovala ženy v pohybe a druhu práce. Žena bola zaradená do domácnosti, stala sa majetkom mužov a spoločnosť sa stala mužským svetom občianskej cnosti. U žien bola vytvorená dvojitá úroveň sexuality s jediným cieľom zabezpečiť ženské podriadenie sa patriarchálnemu, rodinnému záujmu. Cnosť a cudnosť sa stali súčasťou ženskej identity. Aristoteles povedal, že cnosťou ženy je poslúchať. Avšak diferenciácia tried umožnila určitú zmenu rolí žien. Platón tvrdil, že ženy nemohli žiadať rovnaké zaobchádzanie pokiaľ ide o občianstvo, majetok, manželstvo či právo. Prečo? Z tohto pohľadu bola žena limitovaná iba na potrebu reprodukcie a pre potreby mužov.
ZDROJE:
