Nové možnosti prinieslo ženám šírenie kresťanstva, v ktorom videli prísľub duchovnej rovnosti. Kresťanstvo vytvorilo nové príležitosti pre hlasy žien, ktoré musia byť vypočuté. V kresťanstve sa zaviedli manželské zákony v ktorých sa vyžaduje súhlas oboch partnerov. Podobnú funkciu plnili aj kláštory, ktoré poskytovali útočisko pre chudobných, ktorí sa mohli vzdelávať.
V 12.storočí sa stal populárny Aristotelov dualistický pohľad na ženy, ktorý ich staval do pozície pasívnych čakateliek v opozícií aktívnych mužov. V 13.storočí bol spomenutý dualizmus rozvinutý filozofom Tomášom Akvinským, ktorý kombinoval čítanie Aristotela s kresťanským pohľadom na ženy. V tomto kontexte je žena vnímaná, ako TÁ, ktorá je prírodou apriori predurčená na plodenie. Ženy boli vnímané, ako nie muži. Postupom času ani obdobie renesancie a reformácie neprinieslo myšlienky o ženách, ktoré by ich oslavovali. Príchodom protestantizmu sa mníšky uzatvorili a tak umožnili ženám pôsobiť v cirkvi. Mníšky sa stali učiteľkami, sociálnymi a zdravotnými sestrami. Protestantizmus umožnil gramotným ženám priamy prístup k Božiemu slovu v Biblii, čo viedlo k možnosti byť prítomný pri cirkevných záležitostiach. V tomto období vznikli komunity, vďaka ktorým ženy poskytovali sociálne služby chorým a chudobným ľudom.
V období humanizmu sa niektoré ženy tešili vzdelaniu. Manželky mestských remeselníkov sa podieľali na výrobe produktov a riadení dielní. Ženy sa rozvíjali v povolaniach ako liečebné umenie, pôrodníctvo a dokonca aj riadenie malých obchodíkov. Rodiny žili na vidieku, čo viedlo k spojeniu prác do rodinného hospodárstva. To výrazne prispelo k ekonomickému prežitiu rodín. Po zmenách v poľnohospodárstve a priemysle sa do popredia dostala diskusia o ženskej otázke. Výsledkom bol posun žien, ktoré sa venovali najmä výrobe odevov.
V období raného novoveku vznikli nové myšlienky, ktoré spochybňovali tradičné názory o chybnosti žien. Politická centralizácia a vznik vedy predstavovali zmenu v životoch žien. Veda vyvrátila nenávistné predstavy o ženskom tele. Začiatkom 20.storočia bola väčšina predstáv vrátane Aristotelovského pohľadu na ženy vytlačená vedeckými poznatkami. Pred 20.storočím bol rozvod z veľkej časti nezákonný až priam nedosiahnuteľný. Rozvod predstavoval jeden z mnohých problémov reformy pri ktorých sa ženy líšili na základe triedy, náboženstva či etnického pôvodu. Takýto model podriadenosti medzi mužom a ženou prevládal v dejinách a v myslení západnej spoločnosti od čias Platóna a Aristotela cez stredovek až do modernej doby. Fula tvrdí, že „nevyhlo sa mu ani myslenie nekresťanských náboženstiev (budhizmu, hinduizmu, islamu), ani tradičná kresťanská teologická reflexia (sv. Augustín, sv. Tomáš Akvinský). Podľa tohto modelu, ktorý sa opieral o prekonané biologické koncepcie, je muž predstaviteľ dokonalého, úplného typu človeka, žena je nedokonalou inferiórnou predstaviteľkou typu.“(Fula, M. Antropológia ženy a náuka Jána Pavla II.) Aj napriek tomu, že bol tento model z časti prekonaný v rôznych spoločnostiach sa neustále prejavuje diskriminácia žien v mnohých aspektoch ich životov.
ZDROJE:
FULA,M. 2004. Antropológia ženy a náuka Jána Pavla II. 1 vydanie. Bratislava : Don Bosco, 2004. 286.s. ISBN 80-8074-016-X
https://www.encyclopedia.com/science/encyclopedias-almanacs-transcripts-and-maps/women-historical-and-cross-cultural-perspectives
