Minulý týždeň sme oficiálne posunuli ručičku hodín o jednu hodinu a vstúpili sme do obdobia, kedy používame letný čas. Hoci bolo mnoho konferencií, ktoré pojednávali o zrušení striedania času, ktoré sa z ekonomického hľadiska ukázalo ako málo prospešné, striedanie času máme uzákonené až do roku 2021 a pravdepodobne sa s ním budeme musieť zmieriť i naďalej. I napriek tomu, že sa posun o jednu hodinu nemusí zdať ako zlomový, na ľudský organizmus vplýva zásadne.
Prvá zmena, ktorá sa prejaví sú problémy so spánkom. Náš biorytmus je nastavený prostredníctvom našich vnútorných hodín, ktoré nepodliehajú prestavovaniu tak jednoducho ako hodiny mechanické. Máme problém zaspať o hodinu skôr a jedna hodina nám zásadne chýba k tomu, aby sme sa ráno zobudili v dobrej nálade a pripravení zdolávať všetky výzvy, ktoré na nás počas bežného pracovného dňa čakajú. Nedostatok spánku vplýva na vylučovanie stresových hormónov ako je napríklad kortizol. Menia sa nám chute na jedlo, potrebujeme prijímať viac sacharidov, ktorý pre organizmus znamenajú nabitie energiou. A práve vďaka sacharidom začíname priberať.
Vďaka nedostatku spánku sa u nás prejavujú bolesti hlavy, podráždenosť a znížená koncentrácia. Tieto znaky sú markantné predovšetkým u detí, ľudí nad 45 rokov a citlivých jedincov, u ktorých nastavenie nového spánkového režimu trvá dlhšie a vyrovnávajú sa s ním ťažko. Jednou z možností ako si zvyknúť na posun letného času je dodržiavať správnu spánkovú hygienu, ktorá dopomáha ku skorému upokojeniu.
Letný čas bol v Európe zavedený v roku 1916 a dnes jeho dodržiavanie praktizuje približne 40% krajín sveta. Na začiatku bol zavedený najmä z ekonomického hľadiska, ale je pravdou, že po nastavení vnútorných biologických hodín pomáha ľuďom užiť si dlhšiu dobu prirodzeného svetla, ktoré je pre ľudí kľúčové pre správny fyzický i duševný vývoj organizmu. Ak sa zameriate na zdravý spánkový režim a obmedzíte pitie kávy či zeleného čaju, na nový režim sa vám podarí nabehnúť ľahšie ako v minulých rokoch.
Zdroj: timeanddate.com
