8.8.2026 (SITA.sk) - Otázky o pôvode použitých technológií považuje ministerstvo za legitímne, a preto ich dodávateľovi položilo ako prvé.
Vzhľadom na medializované pochybnosti týkajúce sa pôvodu kamerových radarov určených na meranie rýchlosti požiadalo Ministerstvo vnútra SR ich dodávateľa, teda spoločnosť Soitron, o podrobné a hodnoverné zdokladovanie ich skutočného pôvodu a bezpečnosti.
Ako rezort zdôraznil, dodávateľ musí overiteľnými dôkazmi preukázať rezortu vnútra pôvod zariadení, vrátane ich hardvérových a softvérových komponentov, a zároveň doložiť, že radar ako technologické riešenie nepredstavuje bezpečnostné riziko.
Nezávislé odborné posúdenie
Otázky o pôvode použitých technológií považuje ministerstvo za legitímne, a preto ich dodávateľovi položilo ako prvé. Ministerstvo vnútra SR zároveň požiada Národný bezpečnostný úrad o nezávislé odborné posúdenie dodaných radarových zariadení, ktoré sú v pilotnej prevádzke. „Úrad preverí, či ich hardvérové a softvérové riešenie, spôsob komunikácie alebo prípadné technologické prepojenia nepredstavujú bezpečnostné riziko. Cieľom je získať jednoznačné odborné stanovisko a odstrániť všetky pochybnosti o bezpečnosti použitej technológie,“ vysvetlil rezort s tým, že výsledok posúdenia zverejní. Do ukončenia posúdenia ministerstvo nebude systém rozširovať o ďalšie rovnaké zariadenia. „Takéto nezávislé preverenie považuje ministerstvo za štandardný postup pri technológii, ktorá pracuje s údajmi z verejného priestoru. Zároveň platí: žiadny únik údajov nikto nepreukázal,“ skonštatoval rezort vnútra. Ministerstvo tiež zdôraznilo, že zatiaľ nakúpilo a namontovalo iba dva testovacie stacionárne radary.
Časť celkovej investície
„Tie predstavujú len zanedbateľnú časť celkovej investície, keďže cieľom investície z Plánu obnovy a odolnosti nebol samotný nákup radarov, ale modernizácia a automatizácia systémov kontroly cestnej premávky. Testovanie zakúpených radarov slúžilo na overenie funkčnosti vybudovaného systému. Ich obmedzený počet však nie je dôvodom na zľahčovanie vzniknutých pochybností. Zoznam lokalít, v ktorých sú testovacie zariadenia umiestnené, ministerstvo zverejní,“ uviedol rezort.
Jadrom projektu je podľa ministerstva komplexný centrálny systém, ku ktorému bude možné postupne pripájať stacionárne aj mobilné zariadenia určené na kontrolu dodržiavania pravidiel cestnej premávky. „Systém je pripravený plne automatizovane prijímať a súčasne spracúvať záznamy z niekoľkých stoviek rôznych zariadení (mobilné alebo stacionárne). Cieľ projektu je jasný – chrániť životy a zdravie ľudí, znižovať počet dopravných nehôd a odbremeniť policajtov od rutinného merania rýchlosti, aby sa mohli vo väčšej miere venovať náročnejším úlohám a situáciám, pri ktorých je ich osobná prítomnosť nenahraditeľná,“ zdôraznil rezort vnútra. Automatizované systémy podľa rezortu vnútra dokážu kontrolovať dodržiavanie pravidiel nepretržite, systematicky a bez potreby stálej prítomnosti policajnej hliadky.
Integrácia stoviek zariadení
„Takéto riešenia dlhodobo a štandardne fungujú aj v okolitých európskych krajinách. Skúsenosti z ich používania ukazujú, že prispievajú k disciplinovanejšiemu správaniu vodičov, znižovaniu rýchlosti na rizikových úsekoch a predchádzaniu dopravným nehodám a ich tragickým následkom. Súčasťou systému bude aj elektronické doručovanie, generovanie analytických a štatistických výstupov a elektronická výmena údajov medzi zainteresovanými inštitúciami,“ vysvetlilo ministerstvo. Pôvodný zámer podľa rezortu počítal s inštaláciou 279 zariadení – radarov, ktorý bol pozastavený kontrolou Úradom pre verejné obstarávanie. „Ministerstvo vnútra preto pripravilo variantné riešenie, ktoré umožnilo splniť požiadavky Plánu obnovy a odolnosti. Jeho základom bolo vybudovanie dostatočne výkonnej a flexibilnej infraštruktúry s potrebnými rozhraniami, ku ktorej možno podľa aktuálnych potrieb postupne pripájať ďalšie technické meracie zariadenia v rámci uplatňovania objektívnej zodpovednosti. Systém je pripravený na integráciu niekoľkých stoviek zariadení, pričom doň budú pripájané iba certifikované a bezpečnostne preverené radary spĺňajúce všetky zákonné a technické požiadavky. Konkrétny počet, typ a umiestnenie pripojených zariadení bude ministerstvo priebežne a transparentne zverejňovať podľa postupu realizácie projektu,“ uviedol rezort vnútra.
Zabezpečenie informačných systémov
Ministerstvo v tejto súvislosti občanom garantuje, že evidencia a spracovanie priestupkov budú prebiehať výlučne v jeho zabezpečených informačných systémoch a v súlade so zákonom. Technické zariadenie zaznamená iba údaje nevyhnutné na zdokumentovanie porušenia pravidiel cestnej premávky a odošle ich chránenou cestou do systému ministerstva. „Až v tomto systéme sa záznam overí a evidenčné číslo vozidla spáruje s jeho držiteľom. Ministerstvo nikdy nepripustí, aby údaje nekontrolovane odchádzali k výrobcovi, dodávateľovi, do zahraničia alebo k akejkoľvek inej tretej strane. Bezpečnosť technológií a ochrana údajov občanov sú neprekročiteľnou podmienkou ich používania. V tejto otázke ministerstvo neurobí žiadny kompromis," dodal rezort vnútra.
Ruská firma Semicon
Nové rýchlostné radary, ktorých podľa opozičného hnutia Progresívne Slovensko mali byť na našich cestách namontovaných už desiatky, sú pravdepodobne ruskej výroby. Bezpečnostný expert hnutia Peter Bátor ešte v stredu 5. augusta skonštatoval, že kamerové radary, ktoré na sebe nemajú označeného výrobcu, sa na základe porovnaní na minimálne 99 percent zhodujú s tými, ktoré vyrába ruská firma Semicon zo Sankt Peterburgu. „Podľa tvaru toho zariadenia, podľa krytu, podľa umiestnenia konektorov, podľa umiestnenia ventilátora, podľa optiky, ktorá je tam použitá, podľa rozmiestnenia jednotlivých skrutiek,“ vysvetlil Bátor s tým, že jediné zariadenie, ktoré sa pri porovnaní s týmto zhoduje je to ruské. „Bola by veľká náhoda, keby to bolo iné zariadenie,“ skonštatoval Bátor s tým, že jediné západné krajiny, v ktorej majú tieto zariadenia certifikáciu, je Slovensko a Chorvátsko.
Rozoznávanie značiek vozidiel
„V Chorvátsku toto zariadenie prešlo riadnym výberovým konaním,“ zdôraznil Bátor s tým, že na Slovensku o ich použití nič nevieme. Jediná zverejnená zmluva sa totiž podľa neho týka len 10 kamier, ktoré majú byť vyrobené v Nemecku a vyzerajú inak. „Preto máme všetky dôvody si myslieť, že tieto kamery boli obstarané zmluvou, ktorá nie je zverejnená a ktorá je s najväčšou pravdepodobnosťou utajená,“ povedal Bátor.
Systém podľa Bátora dokáže rozoznávať značky vozidiel, ich rýchlosť a dokáže ich zaradiť presne do kategórie, a zistiť, či majú technickú alebo emisnú kontrolu, prípadne platnú diaľničnú známku. Dokáže však zhotovovať aj fotografie ľudí v autách a tiež videozáznamy. „Všetky tieto údaje dokáže posielať nielen po kábli, ale aj bezdrôtovo,“ vysvetlil Bátor. Aby kamery efektívne fungovali, potrebujú zároveň prístup do databáz. To môžu podľa neho využiť ruské spravodajské služby.
Dodávateľ spojitosť s Ruskom odmieta
Dodávateľ rýchlostných kamier pre Ministerstvo vnútra SR, spoločnosť Soitron, s.r.o., odmieta, že by kamery pochádzali z Ruska. Ako spoločnosť zdôraznila, zariadenia pochádzajú od spoločnosti it-s, j.s.a., ktorá je distribútorom zariadení NERO R-ONE vyrábaných spoločnosťou SODASUS ltd., ktorá prevzala ich výrobu, know-how a vývoj od pôvodného chorvátskeho výrobcu NEROline d.o.o. dlhodobo dodávajúceho tieto zariadenia v rámci Európskej únie.
Radarový senzor zariadenia je podľa dodávateľa výrobkom nemeckej spoločnosti smart microwave sensors GmbH. „ Ide o uzatvorený systém: zariadenie nie je prepojené do verejných sietí, sníma výlučne senzorické dáta a posiela ich do určeného systému. K iným dátam prístup nemá,“ skonštatoval Soitron. Zároveň spoločnosť pripojila aj prehlásenie it-s, j.s.a., podľa ktorého ich zariadenie neobsahuje žiadne komponenty z krajín, na ktoré sa vzťahujú medzinárodne sankcie alebo obchodné obmedzenia.
Spoločnosť Soitron tiež zdôraznila, že pôsobí v oblasti public safety dlhé roky. „ Technológie, ktoré dodávame a integrujeme, dnes využívajú policajné zbory v Českej republike, Bulharsku, na Slovensku a v Moldavsku. Dlhodobo budujeme a rozvíjame vlastnú platformu MOSY, v rámci ktorej používame a integrujeme zariadenia rôznych výrobcov podľa technickej špecifikácie zákazníka a dostupnosti na trhu. Nie sme viazaní na jedného výrobcu ani na jedno zariadenie“ uviedla spoločnosť s tým, že je dlhoročným partnerom Ministerstva vnútra SR nielen v oblasti infokomunikačných technológií, ale i v oblasti podpory výkonu služby Policajného zboru SR. „Táto spolupráca siaha až k roku 2010, kedy bol v rámci projektu Národná evidencia vozidiel („NEV“) spustený prvý projekt mobilných pracovísk v teréne,“ doplnila spoločnosť.
Konkrétna osoba, ktorá stojí za dovozom
Opozičné Progresívne Slovensko tvrdí, že má dôkazy, ktoré potvrdzujú, že kamery namontované na slovenských cestách sú ruského pôvodu. Na skutočnosť upozornil expert hnutia Peter Bátor, dokazujú to softvérové aj hardvérové parametre zariadení, ako aj prepojenie na cyperskú schránkovú firmu a človeka, ktorý roky pôsobil v Rusku. „Keď si porovnáte certifikáty, ktoré vydal Slovenský metrologický ústav v roku 2020 pre jasne priznanú ruskú kameru, s certifikátmi pre kamery namontované na našich cestách dnes, zistíte, že ide o takmer identickú zhodu. Sú tam celé rovnaké odseky textu, identické parametre aj kontrolné kódy. Znamená to, že softvérovo aj hardvérovo ide o tie isté kamery,“ vyhlásil Bátor. Ten tiež poukázal na konkrétnu osobu, ktorá za dovozom stojí. „V roku 2020 stál Ján Vigaš za žiadosťou o dovoz ruských kamier vo firme Netpoint. Ten istý pán predtým 15 rokov pôsobil vo firme Telnet Moscow priamo v Rusku. Z firmy nedávno odišiel a prešiel do novej spoločnosti, ktorá doviezla súčasné kamery na Slovensko a opäť požiadala o certifikáciu týchto kamier. Máme tu teda človeka pôsobiaceho v Rusko a zariadenia, ktoré sú softvérovo aj exteriérovo identické. Napriek tomu ministerstvo vnútra tvrdí, že ruské nie sú,“ zdôraznil Bátor. Vysvetľovanie rezortu vnútra ohľadom kamier preto podľa PS neobstojí.
Cesta kamier na Slovensko
„Ministerstvo hovorí o neruskom výrobcovi, podľa konania na metrologickom ústave ich má vyrábať cyperská firma. Ide o schránkovú spoločnosť založenú v roku 2021, ktorá mala podľa cyperských úradov v rokoch 2021 až 2024 nulové tržby. Webovú stránku k týmto kamerám si vytvorila až v marci 2026, pričom je hosťovaná na slovenskom serveri. Táto firma nemá žiadnu históriu a model kamery, ktorý predala slovenskej firme, nikde inde neexistuje,“ skonštatoval Bátor.
Doplnil, že cesta týchto kamier na Slovensko vedie z cyperskej schránky cez slovenskú firmu s človekom viazaným na Rusko až k spoločnosti Soitron, ktorá ich poskytuje ministerstvu vnútra. „Všetky tieto dôkazy hovoria, že na našich cestách končia ruské kamery a žiadne iné,“ uviedol dodal Bátor.
Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a. s. si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.

