Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a. s. si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.9.11.2026 (SITA.sk) - Šéfredaktor Dmitrij Sokolov minulý mesiac vo videu označil zatvorenie novín za dôsledok nátlaku štátu a vyhlásil, že redakciu „zabili“ ruské úrady a tajné služby.
Nezávislý ruský denník Novaja gazeta v pondelok usporiadal poslednú redakčnú poradu a vypratal svoje moskovské priestory potom, ako minulý mesiac oznámil ukončenie činnosti pre rastúci tlak zo strany Kremľa.
Novaja gazeta patrila dlhé roky k posledným významným médiám v Rusku, ktoré otvorene kritizovali úrady a vojnu na Ukrajine. Ruské orgány ju označili za „ zahraničného agenta “ a viacerí jej novinári čelili zatýkaniu a výsluchom.
Posledná porada
Podľa portálov Sota Vision a Ostorožno Novosti sa posledné zasadnutie redakcie nieslo aj v znamení spomienky na novinárku Annu Politkovskú, ktorá sa preslávila vyšetrovaním zločinov počas vojen v Čečensku a patrila medzi prvých kritikov vlády prezidenta Vladimira Putina. Zavraždili ju v októbri 2006 v deň Putinových narodenín.
Šéfredaktor Dmitrij Sokolov minulý mesiac vo videu označil zatvorenie novín za dôsledok nátlaku štátu. Vyhlásil, že redakciu „ zabili “ ruské úrady a tajné služby, ktoré ju prinútili ukončiť činnosť.
Krok odsúdili organizácie na ochranu slobody médií vrátane Reportérov bez hraníc a Amnesty International. Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk označil zatvorenie denníka za ďalší zničujúci úder pre zostávajúce nezávislé médiá v Rusku.
Sloboda médií podľa Kremľa
Kremeľ kritiku odmietol. Jeho hovorca Dmitrij Peskov označil zatvorenie denníka za „ normálny cyklus zmien “. „ Bolo by nesprávne tvrdiť, že éra nezávislých ruských médií sa končí. Ruské médiá sú veľmi rozmanité a rozvíjajú sa vo vysoko konkurenčnom prostredí, “ povedal novinárom.
Denník patril medzi posledné kritické média v Rusku, ktoré svojim tlakom proti nezávislej žurnalistike a stupňujúcou sa cenzúrou donútilo väčšinu z nich presunúť svoje redakcie do zahraničia.
Novaja gazeta vznikla v roku 1993 po rozpade Sovietskeho zväzu a patrila medzi najuznávanejšie ruské médiá venujúce sa investigatívnej žurnalistike a dokumentovaniu porušovania ľudských práv.
