Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a. s. si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.19.8.2026 (SITA.sk) - Islanďania môžu do 29. augusta odpovedať na otázku: „Malo by Island znovu otvoriť prístupové rokovania s Európskou úniou?“ Nejde teda zatiaľ o referendum o samotnom členstve, ale iba o obnovenie rokovaní.
Island hlasuje o tom, či má obnoviť rokovania o vstupe do Európskej únie. Brusel sa do kampane nechce miešať, výsledok však pozorne sleduje. Prípadný návrat približne 400-tisícovej krajiny k prístupovým rokovaniam by totiž mohol EÚ priniesť dlho očakávaný úspech v politike rozširovania.
Islanďania môžu do 29. augusta odpovedať na otázku: „Malo by Island znovu otvoriť prístupové rokovania s Európskou úniou?“ Nejde teda zatiaľ o referendum o samotnom členstve, ale iba o obnovenie rokovaní.
Island požiadal o členstvo v EÚ už v roku 2009 po finančnej kríze, ktorá tvrdo zasiahla jeho ekonomiku. Po niekoľkých rokoch rokovaní však Reykjavík proces zastavil a v roku 2015 svoju žiadosť odložil prostredníctvom listu adresovaného Bruselu.
Tému členstva opäť otvorila zmenená geopolitická situácia. Výrazne k tomu prispeli hrozby amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Spojené štáty prevezmú kontrolu nad autonómnym dánskym územím Grónsko. Tie rezonovali aj na susednom Islande, ktorý je v oblasti obrany odkázaný na Spojené štáty a Organizáciu Severoatlantickej zmluvy (NATO). Islandské úrady preto začali opäť hovoriť o výhodách členstva v EÚ.
Podľa prieskumu denníka DV zverejneného koncom júla podporovalo obnovenie rokovaní približne 53 percent respondentov. V Bruseli to vyvoláva nádej, že Island by sa mohol opäť vydať smerom k členstvu. „Myslím si, že chcú úspešný príbeh,“ povedal AFP pod podmienkou anonymity zdroj z Bruselu v súvislosti so snahou oživiť európsky integračný projekt.
EÚ sa naposledy rozšírila v roku 2013, keď do nej vstúpilo Chorvátsko. Odvtedy postupujú rokovania s kandidátskymi krajinami západného Balkánu pomaly, pričom za najbližšie k členstvu sa považujú Čierna Hora a Albánsko. Únia zároveň vedie rozsiahly prístupový proces s Ukrajinou.
Island by bol z pohľadu viacerých európskych metropol relatívne jednoduchým kandidátom. Krajina je už členom schengenského priestoru a Európskeho hospodárskeho priestoru, vďaka čomu uplatňuje značnú časť legislatívy EÚ.
Brusel však počas kampane zámerne zostáva v úzadí. Islandské úrady podľa AFP požiadali predstaviteľov Únie, aby zachovali nízky profil a nevystavovali sa obvineniam zo zasahovania do hlasovania. Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot počas nedávnej návštevy Islandu iba vyhlásil, že Reykjavík nemá obnovením rokovaní s Bruselom „čo stratiť“. „Ak sa islandský ľud rozhodne obnoviť rokovania, Európska únia je pripravená zapojiť sa konštruktívne a včas,“ uviedol hovorca Európskej komisie Guillaume Mercier.
Ani prípadné nové rokovania však nemusia byť jednoduché. Jednou z najcitlivejších otázok bude pravdepodobne rybolov, predovšetkým kvóty na lov makrel. Brusel obviňuje Island z nadmerného lovu tohto druhu, ktorý sa v dôsledku klimatickej zmeny presúva severnejšie. Rybolov má pritom pre islandskú ekonomiku zásadný význam a ministerka zahraničných vecí Þorgerður Katrín Gunnarsdóttir už avizovala, že Reykjavík bude požadovať „dobrú dohodu“ .
Napriek možným sporom prevláda v Bruseli optimizmus. „Nemyslím si, že by niekto chcel zablokovať vstup pre otázku rýb,“ povedal zdroj AFP.
