Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a. s. si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.21.7.2026 (SITA.sk) - Jazero ležiace približne 45 kilometrov juhozápadne od Budapešti patrí medzi najznámejšie rekreačné oblasti v Maďarsku.
Pláže pri maďarskom jazere Velence, ktoré bolo kedysi jednou z obľúbených dovolenkových destinácií krajiny, zostávajú počas tohto leta takmer prázdne. Dôvodom je rekordne nízka hladina vody, ktorú spôsobila kombinácia klimatických zmien, opakujúcich sa období sucha a podľa odborníkov aj desaťročia nesprávneho nakladania s vodnými zdrojmi.
Jazero ležiace približne 45 kilometrov juhozápadne od Budapešti patrí medzi najznámejšie rekreačné oblasti v Maďarsku. V súčasnosti však viaceré jeho časti pripomínajú skôr vyschnutú krajinu než tradičné letovisko. Plytké zátoky, kde sa kedysi kúpali deti, nahradili plochy zarastené burinou a bahnom. „Modlíme sa za dážď, ale vieme, že celá krajina čelí nedostatku vody,“ povedal Gyorgy Simon, ktorého spoločnosť prevádzkujúca výletné plavby musela koncom júna zastaviť svoju činnosť. Nízka hladina vody zasiahla najmä miestnych podnikateľov závislých od cestovného ruchu. Podľa Imreho Palinkasa z národného rybárskeho združenia MOHOSZ zažíva rybolov pri jazere jeden z najhorších rokov za ostatné desaťročia.
Situáciu zhoršili i desaťročia politík
„Celý turistický sektor pri jazere trpí a rybolov zažíva svoj najhorší rok za celé desaťročia,“ uviedol Palinkas. Zároveň upozornil, že nízka hladina dostáva miestny ekosystém do mimoriadne zraniteľného stavu. „Nepriaznivá poveternostná udalosť môže viesť ku kolapsu,“ dodal.
Maďarsko patrí medzi krajiny strednej a východnej Európy, ktoré najviac zasiahli opakujúce sa suchá. Vedci dlhodobo upozorňujú, že klimatická zmena predlžuje obdobia sucha a zvyšuje ich intenzitu. Environmentálny aktivista Tibor Horanyi však tvrdí, že problém nesúvisí iba s klimatickými podmienkami. Podľa neho k súčasnému stavu prispeli aj desaťročia politík, ktoré sa podľa neho sústreďovali viac na odvádzanie vody z krajiny než na jej zadržiavanie. „Počas ostatných piatich rokov krajina nahromadila deficit zrážok v objeme jedného celého roka,“ uviedol Attila Szegi z Národného riaditeľstva pre vodné hospodárstvo. Dodal, že úrady sa momentálne zameriavajú najmä na „kontrolu škôd“ .
Zrušené medzinárodné preteky
Predminulý týždeň namerali úrady v oblasti Gárdony hladinu vody len 41 centimetrov, čo je najnižšia hodnota od začiatku meraní v roku 1931. Historické záznamy však ukazujú, že jazero v minulosti už niekoľkokrát úplne vyschlo, naposledy v roku 1866. „Je to typ jazera, ktoré z času na čas vyschne, pretože je plytké a spojené s miestnym systémom podzemných vôd,“ vysvetlila hydrogeologička Anita Eross z budapeštianskej univerzity ELTE.
Podľa nej situáciu zhoršil aj rast počtu obyvateľov v okolí jazera. Mnohí noví obyvatelia si podľa odborníčky vybudovali studne na zavlažovanie záhrad alebo napúšťanie bazénov, čím odčerpávali podzemnú vodu, ktorá by inak prirodzene dopĺňala jazero.
Problémy zasiahli aj športovú infraštruktúru. Kajakárska akadémia vybudovaná na severnom brehu počas vlády Viktora Orbána za približne 142 miliónov eur mala v auguste hostiť juniorskú medzinárodnú súťaž v kanoistike. Pre nízku hladinu vody však podujatie nebude možné uskutočniť.
Kanál z Dunaja ako riešenie?
Nová vláda, ktorá po Orbánovom kabinete nastúpila v máji, označila obnovu jazera za jednu zo svojich priorít. Štátna tajomníčka ministerstva životného prostredia Viktoria Bogiová uviedla, že pripravujú nové pravidlá, ktoré majú sprísniť kontrolu odberu vody. „Cieľom je obnoviť prirodzené zdroje dopĺňania vody ešte predtým, ako zvážime akékoľvek umelé zásahy,“ povedala Bogiová.
Medzi návrhmi na zvýšenie hladiny jazera sa objavilo napríklad vypúšťanie vyčistenej odpadovej vody alebo výstavba nákladného kanála, ktorý by privádzal vodu z Dunaja vzdialeného približne 15 kilometrov. Odborníci však upozorňujú, že takéto riešenia môžu narušiť prirodzenú rovnováhu jazera, ktoré má špecifické alkalické prostredie.
Zsombor Boromisza z Maďarskej univerzity poľnohospodárskych a prírodných vied zároveň varoval, že dlhodobé riešenie nemôže spočívať iba v privádzaní vody z iných oblastí. „Z dlhodobého hľadiska sa musíme pripraviť na možnosť, že už nebudeme schopní privádzať vodu z iných častí Maďarska,“ uviedol krajinný architekt.
