Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a. s. si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.30.6.2026 (SITA.sk) - Dvojročné volebné obdobie nie je žiadnou politologickou exotikou.
Slovenský parlament tento mesiac odmietol návrhy na predĺženie volebného obdobia starostov, primátorov, županov a poslancov samospráv zo štyroch na päť rokov. Považujem to za správne rozhodnutie. Nielen preto, že rešpektuje vôľu občanov, ale aj preto, že potvrdzuje jednu zo základných zásad demokracie – moc má pravidelne podliehať kontrole voličov.
Reprezentatívny prieskum agentúry SCIO realizovaný ešte koncom minulého roka ukázal, že približne dve tretiny Slovákov odmietajú predĺženie funkčného obdobia komunálnych aj krajských predstaviteľov. Pozoruhodné pritom bolo, že na tomto postoji panovala zhoda naprieč takmer celým politickým spektrom. Napriek tomu sa koalícia pokúsila presadiť predĺženie mandátov parlamentnou cestou. Návrh však tentoraz neuspel a poslanci rozhodli v súlade s verejnou mienkou.
Tým by sa však diskusia o kvalite našej demokracie rozhodne nemala skončiť. Práve naopak. Ak už raz otvárame diskusiu o dĺžke volebných období, nemali by sme ju uzavrieť pri jedinom čísle. Mali by sme ju využiť ako príležitosť na širšiu modernizáciu slovenského ústavného systému.
Ak chceme zvýšiť zodpovednosť volených predstaviteľov, mali by sme byť pripravení diskutovať nielen o zachovaní štvorročného mandátu, ale napríklad aj o jeho možnom skrátení. Dvojročné volebné obdobie nie je žiadnou politologickou exotikou. Členovia Snemovne reprezentantov USA sú volení práve na dva roky. Zakladatelia americkej demokracie tým sledovali jednoduchý cieľ – aby boli volení zástupcovia v čo najužšom kontakte s občanmi a pravidelne niesli politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia.
Takáto zmena by zároveň otvorila priestor pre reformu slovenského parlamentu smerom k dvojkomorovému systému. Druhá komora – senát – by mohla reprezentovať regióny Slovenska a posilniť ich hlas pri tvorbe celoštátnej legislatívy. Inšpiráciu pritom nemusíme hľadať len za oceánom. Česká republika už dlhé roky úspešne využíva model, v ktorom sa každé dva roky obmieňa jedna tretina senátorov. Takýto systém prirodzene spája demokratickú kontrolu s inštitucionálnou kontinuitou a stabilitou.
Napokon by sme mali otvoriť aj tému maximálnej dĺžky výkonu volených funkcií. Dvanásť rokov vo funkcii starostu, primátora či predsedu samosprávneho kraja predstavuje tri plné volebné obdobia. Ak by sme sa raz rozhodli pre dvojročné mandáty, išlo by dokonca o šesť po sebe nasledujúcich volebných období. V oboch prípadoch ide o dostatočný čas na realizáciu programu, no zároveň o primeranú poistku proti vzniku lokálnych mocenských monopolov, klientelizmu či strate prirodzenej politickej konkurencie – javom, ktoré dnes poznajú mnohé slovenské mestá, obce aj samosprávne kraje.
Demokracia nestojí na tom, aby politici zostávali vo funkciách čo najdlhšie. Stojí na pravidelnom obnovovaní dôvery občanov. Slovensko preto nepotrebuje dlhšie mandáty. Potrebuje viac politickej zodpovednosti, silnejšie regióny, prirodzenú generačnú obmenu a odvahu diskutovať o reformách, ktoré posilnia demokraciu, nie pohodlie tých, ktorí práve vládnu. Lepšia demokracia totiž nevzniká tým, že občania volia menej často, ale tým, že politici častejšie skladajú účty.
Autor je hlavný analytik agentúry SCIO, bývalý štátny tajomník MZVEZ a podpredseda NRSR
