Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a. s. si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.3.7.2026 (SITA.sk) - Stanislav Janota a Daniel Lukáč analyzujú v Konzervatívnej kaviarni spoločenskú polarizáciu, nárast radikalizmu, dehumanizáciu oponentov, násilné incidenty a prehlbujúcu sa priepasť medzi politickými tábormi v USA aj Európe.
Stanislav Janota pripomína tragické udalosti, ktoré pre niekoľkými mesiacmi otriasli verejnou mienkou – vraždu Charlieho Kirka a napadnutie Quentina Deranqua. Obaja boli v médiách často vykresľovaní ako extrémisti, hoci podľa Janotu išlo o ľudí, ktorí sa snažili o dialóg v rozdelenej spoločnosti. Janota v tejto súvislosti opísal proces radikalizácie ako „schodisko“ , po ktorom človek kráča.
Podľa jeho slov sa to začína nenápadne: „Ľudia si najskôr začnú čítať a pozerať tie informácie, ktoré podporujú ich rodinný alebo skorší názor na vec... postupne vylučujú kontakt s ľuďmi, ktorí majú presne opačný názor“ . Tento proces končí dehumanizáciou protivníka, kedy druhú stranu nevnímame ako ľudí s iným názorom, ale ako „nositeľov diabolstva“ , ktorých odstránenie je ospravedlniteľné pocitom vlastného ohrozenia.
Americké zrkadlo a zlyhanie elít
Daniel Lukáč poukázal na to, že tento fenomén najviditeľnejšie prebieha v USA, kde proti sebe stoja dva „mesiášske“ tábory: hnutie MAGA a progresívne elity. Lukáč kritizuje najmä postoj vzdelanejších vrstiev, ktoré majú pocit, že sú múdrejšie než zvyšok populácie a majú právo ľuďom určovať, ako majú žiť. Práve tento postoj časti elít bol, podľa jeho mienky, spúšťačom radikálne konzervatívneho hnutia MAGA. „ Takáto rozdelená spoločnosť nevzniká zdola, vzniká zhora,“ upozorňuje Lukáč. Podľa neho sú to politici a mienkotvorné médiá, ktoré cez „podprahové informovanie“ vytvárajú nálepky radikálov, čím nepriamo ospravedlňujú násilie páchané na názorových oponentoch.
Paradox Stevena Pinkera: Násilia ubúda, nie pribúda
Hoci nás správy denno-denne bombardujú tragédiami, Stanislav Janota v rozhovore pripomenul prelomové dielo Stevena Pinkera. Štatistiky sú neúprosné: od stredoveku klesol počet vrážd v západnej Európe 20 až 50-násobne. Tento trend pokračuje aj dnes – celosvetovo klesol počet vrážd za posledných 30 rokov o 20 %.
Hlavným motorom znižovania násilia je podľa neho demografická zmena a s ňou spojený pokles podielu mladých mužov v obyvateľstve.
Prekvapivo pozitívne čísla vykazuje aj Slovensko. „Keď na Slovensku kleslo percento mladých mužov vo veku 15 až 30 rokov o 20 %, klesol počet vrážd o 50 %. Mali sme tu 140 vrážd priemerne ročne, máme nejakých 70,“ uviedol Janota.
Prečo sa teda bojíme?
Ak je svet bezpečnejší, prečo pociťujeme čoraz väčší strach? Daniel Lukáč vidí vinníka v nadbytku informácií a „alarmizme“. „Máme príliš veľa informácií a vyhodnocujeme to tak, že sa cítime ohrozenejší... Tie informácie jednoducho prinášajú nejaké emócie ľuďom a tie informácie sú ten alarmizmus, ktorý sa šíri všeobecne v tej spoločnosti,“ vysvetľuje.
Ako príklad uviedol reakciu na pandémiu COVID-19, ktorú označil za hystériu z oboch strán. Kým jedna strana podliehala prehnanému strachu pri relatívne nízkej smrtnosti (0,2 %), druhá strana sa v reakcii na tlak stala „zarytými antivaxermi“ , čo Lukáč považuje za rovnako nenormálnu reakciu.
Smerom k optimizmu
Napriek hlbokým priepastiam v spoločnosti rozhovor končí optimisticky. Janota aj Lukáč sa zhodujú, že ľudstvo sa má objektívne stále lepšie a lepšie – bohatstvo rastie, absolútna chudoba sa zmenšuje a násilie ustupuje. Kľúčom k prekonaniu radikalizácie je podľa nich pokora, ochota priznať si chybu a návrat k osobnej diskusii tvárou v tvár, mimo bublín sociálnych sietí. „Dúfam, že aj našich divákov som presvedčil, že sa máme dobre... a že žijeme ten najkrajší svet, aký je len možný,“ uzavrel diskusiu Stanislav Janota.
V rozhovore sa dozviete aj: prečo sa radikalizácia začína vyhýbaním sa politickým debatám v rodine prečo je hnutie QAnon považované za psychopatické a aké bizarné teórie o „elitách“ vyznáva aký je skutočný vplyv demografie na kriminalitu a prečo úbytok mladých mužov priamo súvisí s poklesom počtu vrážd pohľad na nemecké kriminálne štatistiky: Aká je realita kriminality prisťahovalcov v porovnaní s domácou populáciou pri zohľadnení veku a pohlavia prečo vzdelaní ľudia neradi priznávajú chybu a ako to prispieva k paralýze spoločenského dialógu informačná presýtenosť: Ako správa o lavíne v Taliansku vyvoláva strach u ľudí vzdialených stovky kilometrov
