Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a. s. si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.15.7.2026 (SITA.sk) - Za používanie telefónu počas šoférovania sa považuje aj uchopenie prístroja a jeho držanie v ruke alebo manipulácia s ním.
Za používanie telefónu počas šoférovania sa považuje aj uchopenie prístroja a jeho držanie v ruke alebo manipulácia s ním. Skonštatoval to Najvyšší správny súd SR, keď zamietol kasačnú sťažnosť proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave vo veci súdneho prieskumu rozhodnutia krajského dopravného inšpektorátu, ktorým uznal vodiča vinným zo spáchania priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pretože počas šoférovania na diaľnici v Bratislave používal telefón. NSS SR o rozhodnutí informoval na svojej internetovej stránke.
Bez obrazového a zvukového záznamu
Dopravná polícia konkrétne uložila vodičovi za priestupok ešte z roku 2016 pokutu vo výške 30 eur a zaviazala ho uhradiť trovy konania vo výške 16 eur. „Krajský dopravný inšpektorát pri vydaní rozhodnutia prihliadol predovšetkým na výpovede svedkov – príslušníkov Policajného zboru, ktorí zhodne uviedli, že cez pravé predné okno na strane spolujazdca spozorovali vodiča držiaceho v pravej ruke telefónny prístroj s rozsvietenou obrazovkou. Vodič upozornil na to, že pojem ,používať telefóny prístroj' nie je rovnaký s pojmom ,držať telefónny prístroj v ruke' a tvrdil, že telefón len držal a nemanipuloval s ním zakázaným spôsobom,“ vysvetlil NSS SR. Podľa názoru prvostupňového správneho súdu však pojem „používať telefónny prístroj“ v sebe zahŕňa držanie telefónu aj aktívne využívanie jeho funkcií.
Vodič tak svojím konaním naplnil znaky priestupku uvedeného v zákone o cestnej premávke. Správny súd na vodičove námietky, že rozhodnutie bolo založené len na výpovediach policajtov, pričom neexistuje žiaden obrazový ani zvukový záznam preukazujúci spáchanie priestupku, vysvetlil, že v prípadoch, keď neexistuje o udalosti žiaden taký záznam, svedecká výpoveď príslušníkov polície môže byť sama o sebe vierohodným dôkazom bez predloženia ďalšieho dôkazu.
Najvyšší správny súd podľa rozhodnutia o kasačnej sťažnosti nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od argumentov a právnych záverov bratislavského správneho súdu. „Vodič argumentoval okrem iného tým, že v čase prijímania zákona o cestnej premávke mobilné telefóny vyzerali inak, boli ťažké a odlišne sa s nimi manipulovalo. Podľa vodiča úmyslom zákonodarcu nebolo postihovať samotné držanie telefónneho prístroja bez uskutočnenia telefónneho hovoru, a preto pod pojmom ,použitie telefónneho prístroja' mohol mať zákonodarca na mysli len telefonovanie, keďže v čase prijatia zákona o cestnej premávke nebolo toto zariadenie na iné činnosti využiteľné. Najvyšší správny súd sa v názorovej zhode so správnym súdom nestotožnil s uvedenou argumentáciou vodiča, pretože v čase prijímania zákona o cestnej premávke už boli bežné smartfóny a okrem telefonovania sa používali aj na iné aktivity, rovnako ako dnes,“ zdôraznil NSS SR.
Systém „ voľné ruky"
Najvyšší správny súd v tejto súvislosti uviedol, že vodič vozidla je povinný zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by znižovalo jeho schopnosť bezpečne viesť motorové vozidlo. „Vodič vozidla je predovšetkým povinný venovať sa vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke,“ skonštatoval NSS SR s tým, že nepochybným významom zákonného zákazu podľa zákona o cestnej premávke je zabrániť vodičovi vykonávať také činnosti, ktoré rozptyľujú jeho pozornosť a znižujú jeho koncentráciu pri šoférovaní auta. „Zákonodarca striktne vymedzil, že vodič smie počas jazdy telefonovať len s použitím systému ,voľné ruky'. Je zakázané vziať telefónny prístroj do ruky, držať ho a pri tom aktivovať jeho displej. Vodič používajúci telefón, keď drží telefónny prístroj v ruke, obmedzuje svoj reakčný čas a možnosť bezprostredne reagovať na prípadnú zmenu v dopravnej situácii. V dôsledku toho dochádza k zníženiu bezpečnosti cestnej premávky a k zvýšeniu rizika vzniku kolíznych situácii, na ktoré vodič takto rozptyľujúci svoju pozornosť nemusí byť schopný adekvátne reagovať,“ zdôraznil NSS SR. V danom prípade sa to podľa najvyššieho správneho súdu prejavilo jazdou zo strany na stranu a prejazdom cez jazdné pruhy.
Najvyšší správny súd záverom konštatoval, že nie je rozhodujúce, či vodič telefonoval, písal správu alebo s telefónom vykonával inú činnosť, ale dôležitá je skutočnosť, že vodič mal v ruke telefón počas šoférovania, a to ho obmedzovalo vo vedení vozidla a znižovalo jeho pozornosť . „Tento rozsudok prijal najvyšší správny súd jednomyseľne, nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok,“ dodal NSS SR.
