Ako sa rokmi zmenil záujem Slovákov o voľby do samosprávy? Takto sa vyvíjala volebná účasť

24.10.2026 (SITA.sk) - V roku 2022 sa oba typy volieb, komunálne aj do VÚC, prvýkrát spojili a boli v jeden deň.

Vývoj volebnej účasti v komunálnych voľbách a voľbách do vyšších územných celkov (VÚC) na Slovensku prešiel od roku 1989 zásadnými zmenami. Zatiaľ čo záujem o komunálnu politiku po počiatočnom optimizme v 90. rokoch postupne klesal, regionálne voľby dlhodobo čelili kritickému nezáujmu voličov.

Historický zvrat priniesol rok 2022, keď sa oba typy volieb prvýkrát spojili a boli v jeden deň. Tento krok zásadne prekopal štatistiky účasti na celonárodnej úrovni aj v krajských mestách, čo potvrdzujú aj oficiálne dáta Štatistického úradu SR.

Prvé komunálne voľby boli rekordné

Prvé slobodné komunálne voľby v novembri 1990 prilákali k urnám rekordných 63,75 percenta voličov. Od tohto momentu celoslovenská účasť vykazovala klesajúcu tendenciu. Posledne komunálne voľby s nadpolovičnou účasťou sa konali v roku 1998 (53,96 %) v atmosfére zmien po parlamentných voľbách.

Prelomový bol rok 2002, keď celonárodná účasť v komunálnych voľbách prvýkrát klesla pod hranicu 50 percent (49,51 %). V nasledujúcich rokoch sa stabilizovala tesne pod touto hranicou, až kým v roku 2022 nespadla na historické minimum 46,19 %.

Prehľad celonárodnej účasti v komunálnych voľbách (1990 – 2022): • 1990: 63,75 % (Prvé slobodné voľby samospráv po páde režimu) • 1994: 52,42 % (Prvé komunálne voľby v ére samostatnej SR) • 1998: 53,96 % (Konané v atmosfére konca éry mečiarizmu) • 2002: 49,51 % (Prvý historický prepad pod hranicu 50 %) • 2006: 47,65 % (Prvýkrát sa volilo iba v jeden deň – v sobotu) • 2010: 49,69 % (Mierny návrat záujmu voličov) • 2014: 48,34 % (Voľby podľa nového volebného kódexu) • 2018: 48,67 % (Stabilizovaná účasť na úrovni necelých 49 %) • 2022: 46,19 % (Historicky najnižšia účasť v komunálnej histórii)

Regionálna samospráva (VÚC), ktorá vznikla v roku 2001, dlhodobo bojovala s nezáujmom verejnosti. Prvé voľby v roku 2001 zaznamenali v prvom kole účasť len 26,02 percenta. Nízky záujem umocňoval pôvodný dvojkolový systém voľby predsedov krajov. Absolútne dno slovenskej volebnej histórie prinieslo druhé kolo krajských volieb v roku 2005, keď prišlo voliť iba 11,07 percenta oprávnených občanov.

Zmenu trendu naštartovalo zrušenie druhého kola župných volieb v roku 2017, keď účasť stúpla na 29,95 percenta. Definitívny zvrat však znamenal rok 2022. Súbežné konanie komunálnych volieb a volieb do vyšších územných celkov spôsobilo, že účasť vo voľbách do VÚC vystrelila na historické maximum 43,74 percenta.

Prehľad celonárodnej účasti vo voľbách do VÚC (2001 – 2022): • 2001: 1. kolo – 26,02 % | 2. kolo – 22,61 % • 2005: 1. kolo – 18,02 % | 2. kolo – 11,07 % (Historické celoštátne minimum) • 2009: 1. kolo – 22,90 % | 2. kolo – 18,39 % • 2013: 1. kolo – 20,11 % | 2. kolo – 17,29 % • 2017: Jednokolové voľby – 29,95 % (Zmena systému na jedno kolo zvýšila účasť) • 2022: Spojené voľby – 43,74 % (Historické maximum pre VÚC vďaka spoločnému termínu)

O županoch rozhodovala hŕstka voličov

Práve niekdajší dvojkolový model voľby županov (platný v rokoch 2001 až 2013) odhalil najväčšiu krízu regionálnej demokracie, pričom krajské mestá boli hlavné ohnisko tohto prepadu. Ak v prvom kole nikto nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov, o dva týždne sa konalo druhé kolo, ktoré mestskí voliči masovo ignorovali.

Počas historicky najmenej navštevovaných volieb v roku 2005 spadla účasť v druhých kolách v mestských obvodoch krajských miest ako Nitra, Trenčín či Trnava hlboko pod hranicu 10 %, lokálne až k úrovni 7 – 8 %. O budúcich županoch vtedy rozhodovala len hŕstka voličov, zatiaľ čo mestá zostali paralyzované apatiou.

Napríklad v Bratislave a Košiciach, ktoré majú prirodzene najväčšiu koncentráciu voličov, v druhých kolách rokov 2009 a 2013 klesal záujem oproti už aj tak nízkym prvým kolám o ďalšiu tretinu. V mestských častiach veľkých miest tak k urnám prichádzalo v priemere iba 12 % až 15 % obyvateľov. Táto extrémne nízka mobilizácia v mestách pravidelne deformovala celkové výsledky a nahrávala disciplinovaným voličským skupinám na vidieku.

Tieto negatívne skúsenosti, keď o osude celých krajov a miliónových rozpočtov rozhodovalo v mestách len niečo vyše 8 % ľudí, viedli nakoniec zákonodarcov k prechodu na jednokolový systém (2017) a následnému spájaniu termínov komunálnych a župných volieb (2022).

V krajských mestách býva nižšia účasť

Štatistiky celkovo potvrdzujú, že obyvatelia krajských miest chodia voliť v priemere menej ako ľudia na vidieku. V 90. rokoch sa síce účasť v krajských mestách pohybovala ešte na úrovni 50 % až 58 %, no po prelomovom roku 2002 záujem v mestách prudko upadol. Najnižšiu účasť pravidelne generujú najväčšie mestské aglomerácie – Bratislava a Košice, kde sa čísla v komunálnych voľbách dlhodobo držia len v pásme 30 % až 40 % (napr. v roku 2014 mala Bratislava účasť iba 33,51 %).

Zlúčenie termínov v roku 2022 sa najvýraznejšie prejavilo práve v mestách, kde bola účasť v oboch typoch volieb takmer totožná, keďže voliči hádzali do schránok obe obálky naraz. Spomedzi krajských sídiel vtedy najviac zabrala Trnava, ktorá v komunálnych voľbách dosiahla účasť 44,72 % a vo voľbách do VÚC 44,22 %. Naopak, najnižšiu účasť v rámci krajských miest si v oboch kategóriách udržala Bratislava.

Porovnanie účasti v krajských mestách v posledných dvoch obdobiach (2018 vs. 2022):

Krajské mesto

Komunálne voľby 2018

Komunálne voľby 2022

Voľby do VÚC 2022

Bratislava

40,74 %

36,88 %

36,04 %

Košice

35,42 %

36,13 %

35,63 %

Banská Bystrica

40,02 %

41,31 %

40,11 %

Nitra

43,45 %

39,45 %

39,26 %

Prešov

43,59 %

42,66 %

42,43 %

Trenčín

41,56 %

39,63 %

39,21 %

Trnava

37,87 %

44,72 %

44,22 %

Žilina

41,33 %

40,58 %

40,14 %