Čaputová: August 1968 si pripomínajme, aby sme rozumeli, kam vedie rozhodovanie silou

Slovensko

Čaputová: August 1968 si pripomínajme, aby sme rozumeli, kam vedie rozhodovanie silouCopyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a. s. si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.

Bývalá prezidentka pri 58. výročí invázie zdôraznila význam slobody, suverenity a práva národov rozhodovať o vlastnej budúcnosti.

21.8.2026 (SITA.sk) - Bývalá prezidentka pri 58. výročí invázie zdôraznila význam slobody, suverenity a práva národov rozhodovať o vlastnej budúcnosti.

Je dôležité si pripomínať výročie 21. augusta 1968 , ale nie preto, aby sme zostávali v minulosti, ale aby sme mu rozumeli. Na sociálnej sieti to napísala bývalá prezidenta SR Zuzana Čaputová s tým, že sloboda, suverenita a právo národov rozhodovať o svojej budúcnosti nie sú samozrejmosťou.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem „Pred 58 rokmi, 21. augusta 1968, vtrhli do Československa vojská Sovietskeho zväzu a ďalších štátov Varšavskej zmluvy. Proti vôli našej krajiny ukončili nádej na slobodnejší život. Nasledovali obete, okupácia a dlhé roky normalizácie," pripomenula Čaputová. Dnes, keď je vojna opäť realitou v Európe, má naša vlastná historická podľa exprezidentky skúsenosť osobitnú váhu. „Pripomína nám, kam môže viesť presvedčenie, že o budúcnosti inej krajiny možno rozhodovať silou," vyhlásila. Doplnila, že s úctou si pripomína obete augusta 1968 a všetkých, ktorí si aj v časoch neslobody zachovali odvahu, dôstojnosť a vnútornú slobodu.

SR a ČR si dnes pripomínajú 58. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšej ČSSR. V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy bez Rumunska do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa stiahli až v roku 1991. Nádeje vkladané v roku 1968 do obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie. Za prvého, neskôr generálneho tajomníka ÚV KSČ, bol na jar 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie.

Tagy: Správy, slovensko