Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a. s. si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.12.11.2026 (SITA.sk) - Nový systém má priniesť vlastnú flotilu hasičských lietadiel, rýchlejšie varovanie pred katastrofami aj spoločnú reakciu na zdravotné krízy.
Európsky parlament (EP) chce výrazne posilniť schopnosť Európskej únie (EÚ) predchádzať prírodným katastrofám, zdravotným krízam a ďalším mimoriadnym udalostiam.
Europoslanci vo štvrtok schválili návrh, podľa ktorého by Únia mala na civilnú ochranu a krízovú pripravenosť v rokoch 2028 až 2034 vyčleniť 12,42 miliardy eur , teda o 1,74 miliardy viac, než navrhla Európska komisia (EK).
Rozpoznávanie nebezpečenstva
Cieľom je, aby Európa dokázala nebezpečenstvo včas rozpoznať, pripraviť sa naň a účinnejšie zvládať jeho následky. „ Musíme zlepšiť predvídanie, rozvíjať skutočnú kultúru pripravenosti a lepšie koordinovať činnosť rôznych aktérov,“ vyhlásila španielska europoslankyňa Leire Pajínová.
Zdôraznila tiež potrebu informovať obyvateľov o správnom postupe v krízových situáciách a bojovať proti dezinformáciám. Podľa návrhu by 40 percent prostriedkov smerovalo na civilnú ochranu, ďalších 40 percent na zvládanie zdravotných hrozieb a zvyšných 20 percent by tvorilo flexibilnú rezervu.
Jednou z najvýraznejších noviniek má byť spoločná európska flotila hasičských lietadiel, dostupná od roku 2028.
Únia chce zároveň využívať satelitné technológie na včasné varovanie pred katastrofami, podrobnejšie mapovať rizikové oblasti a posilniť spoluprácu civilných a vojenských zložiek.
Dobrovoľní záchranári
Nový mechanizmus počíta aj so zásobami ochranných zdravotníckych pomôcok a liekov, cezhraničnými lekárskymi tímami či presunmi pacientov medzi štátmi pri preťažení nemocníc.
Osobitnú pozornosť poslanci venujú dobrovoľným záchranárom. Požadujú pre nich jasné pravidlá poistenia, uznávanie kvalifikácií a pracovné výnimky umožňujúce nasadenie pri katastrofách. „Náklady na pripravenosť sa môžu zdať vysoké, no náklady na nepripravenosť sú vždy oveľa vyššie,“ upozornil litovský europoslanec Aurelijus Veryga . Návrh zároveň posilňuje úlohu samospráv pri záchranných operáciách a následnej obnove zasiahnutých oblastí. Za parlamentnú pozíciu hlasovalo 424 poslancov, proti bolo 105 a ďalších 83 sa zdržalo. O konečnej podobe pravidiel a financovania bude teraz Európsky parlament rokovať s Radou EÚ.
