Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a. s. si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.21.9.2026 (SITA.sk) - Energetické trhy zostávajú nevyspytateľné a firmy by sa nemali spoliehať iba na najnižšiu cenu. Igor Kertész zo SE-ES v podcaste Má to Filipa vysvetľuje, ako dostať náklady na energie lepšie pod kontrolu.
Energetický trh si v posledných rokoch prešiel sériou otrasov a pokojné obdobie podľa Igora Kertésza zatiaľ neprichádza. Ceny elektriny ovplyvňuje geopolitika, počasie aj situácia na trhu s plynom. Firmy pritom nemusia zostať iba pasívnymi pozorovateľmi. Časť nákladov dokážu ovplyvniť tým, kedy a ako energiu nakupujú, ako dobre poznajú vlastnú spotrebu a či majú dlhodobejšiu energetickú stratégiu.
O tom, prečo dnes nestačí raz ročne vybrať najlacnejšiu ponuku, aký je rozdiel medzi fixnou a spotovou cenou a na čo si dať pozor pri výbere dodávateľa, hovoril vo videopodcaste Má to Filipa v štúdiu agentúry SITA Igor Kertész, manažér predaja spoločnosti Slovenské elektrárne - energetické služby (SE-ES) .
Stabilita na energetickom trhu? Zatiaľ nie
Plynová kríza, pandémia, vojna na Ukrajine a najnovšie konflikt na Blízkom východe. Udalosti posledných rokov ukázali, ako rýchlo sa dokážu podmienky na energetických trhoch meniť. „ Aktuálne o stabilizácii určite nemôžeme hovoriť ,“ konštatuje Kertész. Podľa neho má súčasné dianie na Blízkom východe výrazný vplyv na energetické komodity. Keď rastie ropa či plyn, dôsledky sa prenášajú aj do cien elektriny.
Geopolitika však nie je jediným faktorom. Do cien čoraz výraznejšie vstupuje aj počasie - obdobia sucha, nedostatok vody či problémy pri výrobe elektriny. Pre podniky z toho vyplýva pomerne jednoduchá, hoci nie vždy príjemná realita: vývoj trhu nedokážu ovládať. Môžu však ovplyvniť spôsob, akým naň reagujú.
Časť ceny firma neovplyvní. S vlastnou spotrebou však pracovať môže
Práve rozdelenie faktorov na tie, ktoré podnik ovplyvniť dokáže, a tie, ktoré sú mimo jeho kontroly, považuje Kertész za dôležité. Firma nezmení geopolitickú situáciu ani trhovú cenu elektriny. Môže však poznať svoju spotrebu, sledovať ju a podľa nej zvoliť vhodný spôsob nákupu. „ Ak má prehľad, tak ich dokáže riadiť, a ak ich dokáže riadiť, tak ich dokáže optimalizovať ,“ vysvetľuje Kertész. Podľa neho práve tu vzniká priestor na znižovanie nákladov. Naopak, ak firma nakúpi elektrinu raz za rok a ďalej sa energetike nevenuje, možnosti úspor sú podstatne menšie. Dôležité je to aj vzhľadom na očakávania ďalšieho vývoja. Kertész v rozhovore upozorňuje, že cena elektriny na rok 2027 sa dostala na vysoké úrovne a od februára zaznamenávala rastúci trend.
Fixovať cenu alebo riskovať vývoj na dennom trhu?
Jednou zo základných otázok je spôsob, akým firma elektrinu nakúpi. Kertész približuje dve hlavné možnosti. Prvou je nákup dopredu - takzvaný forward. Firma si môže vopred nakúpiť určitý objem elektriny napríklad na roky 2027, 2028 či 2029 a zafixovať si cenu. Výhodou je predvídateľnosť. Ak podnik pozná svoju budúcu spotrebu, vie si lepšie naplánovať náklady.
Druhou možnosťou je krátkodobý, respektíve denný trh. Ceny sa na ňom menia počas dňa v 15-minútových intervaloch a podnik vopred nevie, aká bude jeho priemerná cena za celý mesiac či rok.
Rozdiely pritom môžu byť výrazné. Kertész uvádza, že počas období s vysokou výrobou fotovoltických zdrojov môžu byť ceny nízke, zatiaľ čo v chladnejších mesiacoch sa situácia môže obrátiť. Ani jedna možnosť preto automaticky neznamená lepšiu voľbu.
Každá firma má vlastný „energetický odtlačok“
Univerzálny recept, podľa ktorého by si mali všetky podniky vyberať medzi fixnou a spotovou cenou, podľa Kertésza neexistuje. Aj firmy z rovnakého odvetvia preto môžu potrebovať odlišné produkty a stratégie.
Firma so stabilnou a dobre predvídateľnou spotrebou môže preferovať fixáciu. Dôležité to môže byť najmä v odvetviach, kde elektrina tvorí významnú časť nákladov na výsledný výrobok a podnik potrebuje dopredu poznať svoje vstupy.
Spotový produkt môže dávať väčší zmysel podniku s premenlivou výrobou či objednávkami, ktorý nevie presne odhadnúť budúcu spotrebu. Výhodu môže priniesť aj firme schopnej presúvať energeticky náročnejšie procesy do hodín, keď je elektrina lacnejšia.
Najnižšia ponuka ešte nemusí byť najvýhodnejšia
Práve toto je podľa Kertésza jedna z oblastí, kde firmy môžu urobiť drahú chybu. V minulosti sa tendre na dodávku elektriny často rozhodovali jednoducho - kto ponúkol najnižšiu cenu za megawatthodinu, vyhral. Dnes však podľa neho treba hodnotiť celkové náklady a najmä to, či ponúkaný produkt zodpovedá reálnej spotrebe podniku.
Ako príklad uvádza porovnanie, ktoré robil pre jedného zákazníka. Rozdiel medzi dvoma spôsobmi nastavenia produktu predstavoval v celoročných nákladoch približne 40-tisíc eur , hoci základná logika nákupu zostala podobná. Rozhodovalo lepšie prispôsobenie produktu skutočnému odberovému profilu firmy. „ Nie vždy je to, čo je lacnejšie na jednej strane, v celkových nákladoch naozaj výhodnejšie ,“ upozorňuje Kertész.
Päť ponúk a jedna podozrivo lacná? Mala by sa rozsvietiť kontrolka
Cena však môže byť varovným signálom aj z iného dôvodu. Kertész uvádza jednoduchý príklad: firma dostane päť ponúk, štyri sa pohybujú približne na úrovni 130 eur a jedna na úrovni 100 eur. „ U mňa by blikala kontrolka ,“ hovorí. Výrazne nižšia ponuka by podľa neho mala viesť minimálne k otázke, prečo sa od ostatných tak zásadne odlišuje. Pri porovnávaní ponúk preto nestačí pozrieť sa na jedno číslo. Firma musí vedieť, čo presne kupuje, aké podmienky platia pri odchýlke od plánovanej spotreby a čo všetko je zahrnuté v ponúkanej cene. „ Musí vedieť, či porovnáva hrušky s hruškami alebo hrušky s jablkami ,“ upozorňuje Kertész.
Dôležité sú napríklad tolerančné pásma. Ak firma odoberie výrazne viac alebo menej energie, než si zazmluvnila, za určitých podmienok jej môžu vzniknúť dodatočné náklady. Pozornosť si zaslúžia aj zložky ceny ukryté v zmluvných podmienkach.
Dodávateľ by dnes nemal byť iba predajcom elektriny
Energetika sa podľa Kertésza posunula od jednoduchého predaja komodity ku komplexnejšej službe. Podniky už nepotrebujú iba niekoho, kto im dodá elektrinu či plyn. Čoraz dôležitejšie je poradenstvo pri optimalizácii spotreby, obnove technológií alebo financovaní úsporných opatrení.
Práve na tomto princípe podľa neho funguje SE-ES. Okrem dodávky elektriny, tepla, plynu či chladu poskytuje firmám energetické služby zamerané napríklad na obnovu technológií a hľadanie efektívnejších riešení pre priemysel a výrobu.
Vo videopodcaste Má to Filipa sa dozviete aj:
prečo je pri výbere dodávateľa dôležitá aj jeho finančná stabilita a čo ukázali pády energetických spoločností v minulosti, prečo môžu menšie firmy za elektrinu platiť viac, hoci od svojho dodávateľa dostali „zľavu“, akú úsporu dokázala v minulosti priniesť relatívne jednoduchá výmena osvetlenia vo výrobných halách, kedy dáva firmám zmysel fotovoltika a prečo nemusí mať takú rýchlu návratnosť, ako si niektoré podniky predstavujú, a akú úlohu môže pri riadení spotreby a rozhodovaní v energetike v budúcnosti zohrať umelá inteligencia.
