Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a. s. si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.5.8.2026 (SITA.sk) - Väčšina odsúdených tiež podala sťažnosť proti častiam rozhodnutia, v ktorom im nebolo vyhovené.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o návrhu na povolenie obnovy konania odsúdených v takzvanej kauze Cervanová ešte nedoručili procesným stranám, súd sa preto k nemu nebude zatiaľ vyjadrovať. Pre SITA to uviedla Kancelária NS SR. Podľa denníka Sme najvyšší súd na neverejnom zasadnutí 17. júna zamietol návrh odsúdených, čím zvrátil skoršie rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave.
Povolenie obnovy konania
„Za účelom plného zachovania práv procesných strán Najvyšší súd SR verejne informuje o rozhodnutiach prijatých na neverejných zasadnutiach až po ich oznámení procesným stranám. Po dotazovaní sa na Krajskom súde v Bratislave, ktorý zabezpečuje doručovanie predmetného rozhodnutia v označenej veci a informácii, že zatiaľ ku jeho doručeniu stranám neprišlo, sa v zmysle uvedeného nebudeme vyjadrovať,“ odkázal NS SR.
Krajský súd v Bratislave v marci 2025 čiastočne vyhovel návrhu Miloša Kocúra, Milana Andrášika, Pavla Beďača, Františka Čermana a Stanislava Dúbravického na povolenie obnovy konania v kauze vraždy medičky Ľudmily Cervanovej z roku 1976, keďže podľa predsedu senátu Petra Šamka bolo potrebné posúdiť nový dôkaz, konkrétne znalecký posudok o mieste nájdenia tela obete. Súd preto zrušil odsudzujúci rozsudok z roku 2004 pokiaľ ide o odsúdenie pätice z vraždy.
V ďalších častiach rozsudku, napríklad pokiaľ ide o únos Cervanovej, súd povolenie obnovy konania zamietol. Návrh pôvodne podali šiesti odsúdení, Juraj Lachmann však v auguste 2024 zomrel. Rozhodnutie vtedy nenadobudlo právoplatnosť, keďže voči nemu podal sťažnosť prokurátor. Väčšina odsúdených tiež podala sťažnosť proti častiam rozhodnutia, v ktorom im nebolo vyhovené.
Vynútené výpovede
Právny zástupca odsúdených Allan Böhm už po rozhodnutí krajského súdu minulý rok skonštatoval, že rozhodnutie o čiastočnej obnove konania nedáva zmysel. Odsúdenie obžalovaných bolo totiž podľa neho založené len na ich vlastných, podľa nich vynútených výpovediach. Ak teda súd skonštatoval, že ich výpovede o mieste vraždy nesedeli, nerozumie, prečo súd ponechal v platnosti zvyšné časti odsudzujúceho rozsudku týkajúceho sa únosu a znásilnenia.
Odsúdení vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania argumentovali spisovým materiálom nachádzajúcim sa v archíve bezpečnostných zložiek v Kaniciach pri Brne. Podľa Böhma ide v tomto prípade o približne 1 000 strán dokumentov, ktoré dokazujú, že celá kauze bola vyrobená na objednávku.
Podľa Trestného poriadku môže súd povoliť obnovu konania v tom prípade, ak „vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa”.
Podľa odsúdených obsahuje spis v Kaniciach spolu 13 kartónov dokumentov, ktoré preukazujú, že obvinenie voči nim bolo v rokoch 1978 až 1980 vykonštruované tímom vyšetrovateľa Eduarda Pálku. Dokumenty pritom podľa nich boli objavené až v roku 2018. Súdom, ktoré o veci rozhodovali, tak boli zamlčané.
Cervanová bola unesená, znásilnená a zavraždená v júli 1976 po odchode z diskotéky Unic Club v bratislavskej Mlynskej doline. Jej telo bolo objavené 14. júla v rieke Čierna voda v obci Kráľová pri Senci. V roku 1981 boli vo veci obvinení siedmi muži z Nitry – Roman Brázda, Miloš Kocúr, Milan Andrášik, Pavol Beďač, František Čerman, Stanislav Dúbravický a Juraj Lachmann. V septembri 1982 obvinených Krajský súd v Bratislave uznal za vinných, pričom dostali tresty v rozmedzí od štyroch do 24 rokov. Rozhodnutie v roku 1983 potvrdil vtedajší Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky. V roku 1990 bol následne verdikt zrušený.
Obžalovaní boli opätovne uznaní za vinných v roku 2004, pričom rozhodnutie potvrdil v roku 2006 aj Najvyšší súd SR, ktorý dokonca trom obžalovaným sprísnil tresty. Výsledkom boli tresty v rozmedzí od troch do 15 rokov väzenia. Rozhodnutie sa netýkalo Romana Brázdu, ktorý bol pre zdravotné problémy vylúčený na samostatné konanie a neskôr v roku 2018 zomrel.
V júni 2009 potvrdil odsudzujúci verdikt aj dovolací senát najvyššieho súdu. Odsúdení podali následne ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR, ten ju však v decembri 2010 odmietol. V roku 2014 zamietol sťažnosť odsúdených aj Európsky súd pre ľudské práva.
