Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a. s. si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.4.9.2026 (SITA.sk) - Najzápadnejší región Ukrajiny, ležiaci medzi Slovenskom, Maďarskom a Rumunskom, totiž zostáva od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 do veľkej miery ušetrený od útokov, ktoré sú v iných častiach krajiny súčasťou každodenného života.
Keď ukrajinský vojnový veterán Serhij Lazarenko označí svoje rodné Zakarpatsko za „pokojné“ , pre istotu trikrát odpľuje, aby nezakríkol šťastie. Najzápadnejší región Ukrajiny, ležiaci medzi Slovenskom, Maďarskom a Rumunskom, totiž zostáva od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 do veľkej miery ušetrený od útokov, ktoré sú v iných častiach krajiny súčasťou každodenného života.
Kým na východe pokračujú boje a na ďalšie ukrajinské regióny pravidelne dopadajú ruské drony a balistické rakety, obyvatelia Zakarpatska si naďalej užívajú noci bez výbuchov a prakticky aj bez poplachov. „Je tu všetko pokojné, vďaka Bohu,“ povedal 54-ročný Lazarenko agentúre AFP v Berehove, meste s predvojnovou populáciou 23-tisíc obyvateľov, ktoré leží iba päť kilometrov od maďarských hraníc, ale až 11 hodín jazdy od Kyjeva.
Lazarenko sa po začiatku ruskej invázie zapojil do bojov. Ťažko ho zranili počas bitky o Bachmut, jednej z najkrvavejších bitiek vojny, a napokon sa vrátil domov. Dnes sa pri chôdzi opiera o barlu a svoje rodné mesto vidí zaplnené Ukrajincami, ktorí sem utiekli pred bombardovaním alebo okupáciou. „Niekedy, keď idem do mesta, už takmer nevidím svojich ľudí v porovnaní s tým, koľko ľudí sem prišlo,“ povedal. Podľa neho však noví obyvatelia s miestnymi vychádzajú dobre.
Medzi ľuďmi, ktorí našli útočisko na Zakarpatsku, je aj 41-ročná Ľubov Kyrejevová. Z Charkovskej oblasti sa sem spolu s rodinou a kolegami presťahovala v roku 2022. Firma, pre ktorú pracuje a ktorá patrí medzi veľkých výrobcov kovových produktov, premiestnila svoju činnosť do Berehova, obnovila opustenú továreň a znovu v nej spustila výrobu. „Tu vojnu, prirodzene, cítite len veľmi málo,“ povedala Kyrejevová.
Výpadky elektriny, ktoré sužujú iné časti Ukrajiny v dôsledku ruských útokov na infraštruktúru, sú v oblasti zriedkavé. Neplatí tu ani vojnový zákaz vychádzania. „Prakticky ich nepočujeme,“ povedala Kyrejevová o leteckých poplachoch. „Akosi som už dokonca zabudla, že existujú regióny, kde stále platí zákaz vychádzania.“
Zakarpatsko, známe miernym podnebím a vinicami rozprestierajúcimi sa na jeho kopcoch, sa podľa nej už stalo jej „druhým domovom“ . Miestnych obyvateľov opísala ako „priateľských, milých a úprimných“ . Miestna obyvateľka Tetiana Dubová označila región za miesto, „kde si ľudia v tejto chvíli môžu trochu vydýchnuť“ . „Verím, že naši spoluobčania z Ukrajiny sem môžu bezpečne prísť a nájsť pokoj, ako aj emocionálnu a psychickú úľavu,“ povedala.
Ani Zakarpatsko však nezostalo vojnou nedotknuté. Kým Dubová hovorila s AFP, miestne úrady a rodiny pripravovali spomienkovú slávnosť venovanú obyvateľom Berehova, ktorí zahynuli pri obrane Ukrajiny na fronte. Pri pamätníku padlých vojakov visela modro-žltá ukrajinská vlajka a vo váze boli slnečnice, ukrajinský národný kvet a symbol nádeje. Počas obradu odhalili pamätnú tabuľu obyvateľovi regiónu, ktorý zahynul v Bachmute a ktorého telo sa nikdy nevrátilo domov.
Približne stovka ľudí sa zišla na hlavnom námestí v horúčave končiaceho sa leta. Kým kňazi spievali modlitbu „Pane, zmiluj sa nad našimi obrancami“ , zhromaždeným nehrozilo bezprostredné nebezpečenstvo útoku, pred ktorým by sa museli ukryť.
Vojna je však podľa miestnych prítomná iným spôsobom. „Fyzicky tu s nami nie je, ale emocionálne je to deprimujúce, pretože nedokážete pochopiť, ako pokračovať ďalej, čo sa stane a ako dlho to bude trvať,“ povedala Dubová. Napriek tomu nestráca nádej. „Vidím však, že naši ľudia sa držia a nevzdávajú sa – a preto veríme, že všetko bude v poriadku,“ dodala.
