Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a. s. si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.14.7.2026 (SITA.sk) - Arménske marhule sa pestujú už tisícročia a starí Rimania ich poznali ako „arménske jablko“.
V arménskom údolí Ararat, kde pod biblickou horou dozrievajú jedny z najslávnejších marhúľ na svete, sa tohtoročná úroda nečakane stala súčasťou geopolitického konfliktu medzi Ruskom a Západom.
Moskva pred júnovými parlamentnými voľbami zakázala alebo výrazne obmedzila dovoz širokej škály arménskych produktov vrátane ovocia, zeleniny či kvetov. Oficiálne argumentovala nešpecifikovanými hygienickými obavami, mnohí však tento krok vnímajú ako snahu vyvinúť ekonomický tlak na premiéra Nikola Pašinjana, aby ustúpil od zbližovania s Európskou úniou.
Jedným z farmárov, ktorých rozhodnutie Kremľa tvrdo zasiahlo, je 75-ročný Aramais Kazarjan z dediny Vosketap. Pri prechádzke svojím sadom sa neubránil emóciám. „Marhuľa je symbol Arménska. Jej chuť a vôňa sú kráľovské. Marhuľa je zázrak nad zázraky,“ povedal pre agentúru AFP.
Arménske marhule sa pestujú už tisícročia a starí Rimania ich poznali ako „arménske jablko“ . Ešte donedávna smerovala drvivá väčšina exportu práve do Ruska. Kazarjan svoj sad vysadil v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu, keď bola pôda rozdelená medzi súkromných vlastníkov. O päť rokov neskôr už stromy rodili a Rusko sa prirodzene stalo hlavným odberateľom úrody.
Putin doteraz nezablahoželal
Moskva medzičasom obmedzila aj dovoz arménskych rýb, známej minerálnej vody Jermuk, vína či brandy. Farmári hovoria o politickej odvete. „Desiatky rokov tento obchod fungoval. A zrazu sa všetko zmenilo? To sa nedá nijako odpustiť,“ povedal Kazarjan. Podľa neho Rusko netrestá vládu, ale obyčajných ľudí. „Nie je to namierené proti Pašinjanovi ani vedeniu krajiny. Je to namierené proti nášmu ľudu.“
Pašinjanova strana napriek silnému tlaku a obvineniam z ruského zasahovania do kampane vyhrala parlamentné voľby zo 7. júna. Ruský prezident Vladimir Putin mu doteraz oficiálne nezablahoželal a Moskva naďalej spochybňuje priebeh hlasovania.
Vzťahy medzi oboma krajinami sa výrazne zhoršili po tom, ako sa Jerevan začal vzďaľovať od Moskvy. Hoci je Arménsko členom Ruskom vedenej Eurázijskej hospodárskej únie a na jeho území sa nachádza ruská vojenská základňa, Pašinjan po konfliktoch s Azerbajdžanom v oblasti Náhorného Karabachu obvinil Rusko z nedostatočnej podpory. Arménsko následne zmrazilo svoju účasť v Organizácii zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), prehĺbilo vzťahy s Európskou úniou a Spojenými štátmi a otvorene hovorí aj o možnom budúcom členstve v EÚ.
Hrozí nadprodukcia, bankroty a sociálne napätie?
Arménska vláda sa snaží zmierniť následky obchodnej vojny. Začiatkom júna schválila podporu farmárom vrátane dotácií na export skleníkových produktov a kompenzácie ciel pri vývoze čerstvého ovocia, zeleniny a kvetov do Európskej únie.
Európska komisia zároveň prisľúbila okamžitú pomoc vo výške viac ako 50 miliónov eur a opatrenia, vďaka ktorým získa takmer 80 percent arménskeho exportu bezcolný prístup na jednotný európsky trh s približne 450 miliónmi spotrebiteľov. Guvernér arménskej centrálnej banky Martin Galstjan však upozornil, že ekonomika krajiny by sa mohla zmenšiť až o dve percentá, ak exportéri nenájdu nové odbytiská.
Ekonóm Ašot Aramjan dodáva, že vládna pomoc ani podpora z Bruselu problém nevyriešia. Pripomenul, že v roku 2025 Arménsko vyviezlo čerstvé ovocie, zeleninu a kvety v hodnote takmer 200 miliónov dolárov, pričom až 93,3 percenta smerovalo do Ruska. „Nebude možné presmerovať celú úrodu na európske a ďalšie trhy,“ varoval s tým, že hrozí nadprodukcia, bankroty aj sociálne napätie.
Minister hospodárstva Gevorg Papojan napriek tomu tvrdí, že arménske výrobky už dnes dokážu konkurovať aj na európskom trhu. „Časy, keď sme hovorili, že arménske produkty nie sú v Európe konkurencieschopné, sú preč,“ vyhlásil pred poslancami.
Z kvantity na kvalitu
Istý optimizmus si zachováva aj samotný Kazarjan. Poukazuje na talianskych investorov, ktorí v susednej dedine vysadili rozsiahle marhuľové sady a úspešne vyvážajú produkciu späť do Talianska.
Zároveň však priznáva, že mnohí farmári dnes riešia oveľa základnejšiu otázku - čo robiť s ovocím, pre ktoré možno nebude odbyt.
Za priaznivého počasia pritom jediný marhuľový strom dokáže priniesť až 500 kilogramov úrody. „Dlhé roky sme sa sústredili len na objem, na množstvo. Rusko bolo pre nás nevyčerpateľným trhom. Teraz je najdôležitejšia kvalita,“ zakončil arménsky pestovateľ.
