Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a. s. si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.11.10.2026 (SITA.sk) - Súčasná úprava je ešte z roku 1991 a nezodpovedá dobe, technologickému vývoju ani bezpečnostným rizikám.
Verejné kultúrne podujatia sa za posledné desaťročia zmenili a legislatíva pre ich bezpečnosť je už zastaraná. Rezort vnútra preto predkladá novú legislatívu, ktorá už smeruje do medzirezortného pripomienkového konania. Cieľom návrhu novely zákona o verejných kultúrnych podujatiach je modernizácia 35-ročnej právnej úpravy a nastavenie jasných a primeraných pravidiel pre bezpečné organizovanie podujatí. Informoval o tom hovorca ministerstva vnútra Matej Neumann.
Úprava z roku 1991
Štátny tajomník rezortu a splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu Michal Kaliňák vysvetlil, že kultúrne podujatia sa za roky výrazne zmenili. Súčasná úprava je ešte z roku 1991 a nezodpovedá dobe, technologickému vývoju ani bezpečnostným rizikám . „Dnes máme koncerty, festivaly či mestské slávnosti, na ktorých sa v rovnakom čase stretávajú tisíce až desaťtisíce ľudí. Bezpečnosť takýchto podujatí nemôže byť postavená iba na oznamovacej povinnosti organizátora. Nechceme kultúrne akcie obmedzovať, ale nastaviť pravidlá tak, aby zodpovedali ich veľkosti a miere rizika a aby všetci, ktorí sa na ich zabezpečení podieľajú, vedeli, aké majú povinnosti a kompetencie,“ priblížil Kaliňák. Rezort chce súčasne vytvoriť podmienky na to, aby sa ľudia na podujatiach cítili bezpečne.
Dva typy podujatí
Navrhovaný zákon podľa ministerstva vnútra bude určovať dva typy verejných kultúrnych podujatí, a to bežné podujatia a podujatia s osobitným režimom. „Za podujatie s osobitným režimom sa bude považovať podujatie, pri ktorom sa predpokladá účasť najmenej päťtisíc ľudí v rovnakom čase na rovnakom mieste, prípadne aj podujatie s nižším počtom účastníkov, ak to odôvodňujú konkrétne bezpečnostné okolnosti,“ priblížilo ministerstvo.
Pri takýchto podujatiach bude súčasne povinnosť odbornej analýzy bezpečnostných rizík s cieľom identifikovať možné hrozby, posúdiť ich pravdepodobnosť a následky a navrhnúť opatrenia a postup pri mimoriadnej situácii. Návrh zároveň zavádza aj inštitút bezpečnostného manažéra, a teda odborne spôsobilej osoby, ktorá bude zodpovedná za plánovanie, koordináciu a riadenie bezpečnostných opatrení pri podujatiach s osobitným režimom. Spôsobilosť takéhoto človeka bude pritom overená skúškou. „Posilní sa tiež koordinácia medzi jednotlivými aktérmi. Zavedením koordinačného orgánu sa vytvára formálny mechanizmus spolupráce medzi organizátorom, obcou, Policajným zborom, Hasičským a záchranným zborom, poskytovateľmi zdravotnej záchrannej služby a ďalšími dotknutými subjektmi. Cieľom je zabezpečiť jednotné posúdenie bezpečnostných rizík, koordináciu prípravy podujatia a prijatie primeraných bezpečnostných opatrení pred jeho začatím, aj počas podujatia,“ informovalo ministerstvo s tým, že jasnejšie sa upravia aj kompetencie obce a ďalších orgánov verejnej moci. Prerušenie či zákaz podujatia zostáva ako krajné riešenie v prípade závažného porušenia zákonných povinností alebo bezprostredného ohrozenia života, zdravia, majetku alebo verejného poriadku.
Ministerstvo vnútra navrhuje aj modernizáciu sankčného systému, kedy bude výška pokút diferencovaná podľa závažnosti porušenia povinností organizátora. Kaliňák zdôraznil, že bezpečnosť sa nesmie riešiť až v momente, keď nastane problém. „ Nový systém má priniesť prevenciu, odborné posúdenie rizík a lepšiu spoluprácu všetkých, ktorí môžu bezpečnosť návštevníkov ovplyvniť. Zároveň musí zostať zachovaný priestor pre organizovanie kultúrnych podujatí bez zbytočnej administratívnej záťaže,“ uzavrel Kaliňák.
