Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a. s. si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.20.8.2026 (SITA.sk) - Vizuálne umenie v Československu sa v 60. rokoch minulého storočia výrazne rozvinulo vo viacerých líniách, ktoré sa prepojili s vtedajšími umeleckými prúdmi vo svete.
Vpád okupačných vojsk Varšavskej zmluvy do bývalého Československa 21. augusta 1968 ovplyvnil na viac ako dve nasledujúce desaťročia celú spoločnosť a aj výtvarné umenie. Vizuálne umenie v Československu sa v 60. rokoch minulého storočia výrazne rozvinulo vo viacerých líniách, ktoré sa prepojili s vtedajšími umeleckými prúdmi vo svete.
Udalosti po Stalinovej smrti v roku 1953 priniesli postupné uvoľňovanie politického tlaku Sovietskeho zväzu a v 60. rokoch sa naplno prejavili dlho potláčané progresívne smery vo všetkých oblastiach kultúry.
Prínos vo vizuálnom umení
Do roku 1965 sa na Slovensku s nebývalou razanciou objavili tendencie informelu (Dagmar a Jozef Kočišovci), lyrickej abstrakcie (Marian Čunderlík), novej geometrie a luminokinetizmu (Milan Dobeš), novej figurácie (Vlado Popovič, Jozef Jankovič), nového realizmu (Alex Mlynárčik ale aj pop-artu (Jana Želibská, Miloš Urbásek, Stano Filko), akčného umenia, novej hudby a happeningu (Milan Adamčiak, Róbert Cyprich).
Najvýraznejším prínosom vizuálnemu umeniu 60. rokov bolo objavenie sa slovenského konceptuálneho umenia (Peter Bartoš, Július Koller, Stano Filko, Rudolf Sikora, Jana Želibská a ďalší), ktoré má dnes vo svetovom umení veľký ohlas a úspech.
Kolektívna práca umelcov
“Zlaté šesťdesiate“, keď sa umelci stretávali verejne a pracovali kolektívne vo verejnom priestore, však netrvali dlho. Po okupácii vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 sa zmenila situácia aj v kultúre. Na všetkých úrovniach táto zmena nenastala naraz.
Režim však nastolil tvrdú normalizáciu v kultúrnych inštitúciách, časopisoch, školách a obmedzil slobodu umeleckého prejavu a aktivizmu až po zjazde Komunistickej strany Československa (KSČ) v roku 1971. Progresívnych umelcov vylúčili zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov a verejne odsúdili ich tvorbu a zahraničné pôsobenie.
V rokoch 1969 a 1970 sa ešte uskutočnili veľké akcie a umelci vytvorili veľké ťažiskové diela, napríklad pre legendárny projekt multimediálneho umenia Polymúzický priestor v Piešťanoch v lete 1970.
Transformácia výtvarnej scény
Po uzavretí verejného priestoru od roku 1972 a nastolení nových požiadaviek propagandy vo výtvarnej tvorbe mnohí výtvarníci naďalej tvorili v súlade s tendenciami medzinárodného, euro-amerického aj východoeurópskeho umenia, no neverejne, súkromne a zvyčajne v menších dielach.
Prejavy akčného umenia a kolektívne akcie a stretnutia sa presunuli z mestského priestranstva do mimoinštitucionálneho nekontrolovaného priestoru prírody a krajiny a do súkromia bytov a ateliérov.
Symbolickým podujatím pre túto transformáciu výtvarnej scény bol 1. otvorený ateliér Rudolfa Sikoru 19. novembra 1970, kde sa stretli tri generácie progresívnych umelcov v jeho dome - ateliéri v Bratislave.
Vpád vojsk Varšavskej zmluvy
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, s výnimkou Rumunska, do Československej socialistickej republiky (ČSSR). Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR.
Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991. Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie.
20 fotografií v galérii
Odlišné počty zranených obyvateľov
Za prvého, neskôr generálneho tajomníka ÚV KSČ bol na jar 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala od 21. augusta do 3. septembra 1968 až 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili.
Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy vtedajších korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním sovietskych vojsk do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.
