Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a. s. si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.20.8.2026 (SITA.sk) - Pachinger so žiadosťou o obnovu konania už dvakrát nepochodil.
Patrik Pachinger, odsúdený v kauze skrachovaných nebankových spoločností Horizont Slovakia a BMG Invest, podal na Špecializovaný trestný súd v Pezinku opätovne návrh na povolenie obnovy konania. Ako vyplýva z rozpisu pojednávaní súdu, ten by mal v tejto veci rozhodovať na verejnom zasadnutí 17. septembra .
Pachingera Špecializovaný trestný súd odsúdil v roku 2015 v kauze nebankoviek na sedem rokov väzenia a tento verdikt v roku 2018 potvrdil aj Najvyšší súd SR. Z výkonu trestu ho prepustili v septembri 2020. Pachinger so žiadosťou o obnovu konania už dvakrát nepochodil, konkrétne v roku 2019 a v roku 2025. V roku 2020 zase Najvyšší súd SR odmietol jeho dovolanie.
Spôsobili škodu vyše 400 miliónov
Špecializovaný trestný súd odsúdil v roku 2015 v súvislosti s kauzou skrachovaných nebankových spoločností Horizont Slovakia a BMG Invest Dávida Brtvu na deväť rokov väzenia, Patrika Pachingera na sedem rokov a Jozefa Majského na deväť rokov väzenia. Najvyšší súd SR v roku 2018 potvrdil verdikt ohľadom Brtvu a Pachingera a v roku 2020 Majského.
Podľa rozsudku Jozef Majský, Dávid Brtva a Patrik Pachinger vytváraním falošných pohľadávok voči nebankovým spoločnostiam v období medzi septembrom 2001 a februárom 2002 spôsobili týmto inštitúciám škodu 448 miliónov slovenských korún. Zo zatvorených pobočiek nebankových spoločností sa obohatili o 53 miliónov korún .
Riadil zosnulý Majský
Činnosť trojice podľa obžaloby riadil dnes už zosnulý Majský, ktorý „zadával úlohy a zabezpečoval prostriedky“ . Vtedajší majitelia spoločností Dávid Brtva a Patrik Pachinger zase falšovali potrebné dokumenty. K usvedčeniu Jozefa Majského, Dávida Brtvu a Patrika Pachingera dopomohli aj svedecké výpovede odsúdených Vladimíra Fruniho a Mariána Šebeščáka.
Podľa Trestného poriadku môže súd povoliť obnovu konania v prípade, ak „vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa.”
