Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a. s. si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.28.7.2026 (SITA.sk) - Rozhovor s Petrom Weissom.
Keď sa obviňujú Václav Klaus a Vladimír Mečiar, že svojvoľne rozbili dobrý federálny štát, proti ktorému nikto nič nemal, tak to je podľa bývalého predsedu SDĽ a diplomata Petra Weissa naozaj mýtus. Podľa neho tu boli dva roky rokovaní medzi demokraticky zvolenými reprezentáciami Slovenskej republiky a Českej republiky. Hovorí sa tomu, že chodenie po zámkoch a hradoch. „Delegácie na čele s Václavom Havlom, ktorý mal úprimný záujem, však to povedal už 27. novembra v posolstve Slovákom, že treba tú federalizovanú totalitu zmeniť na demokratickú skutočnú federáciu, nepodarilo sa tým reprezentáciám dohodnúť. A potom prišli voľby a z volieb vypadli dva dominantne silné subjekty ODS v Čechách a HZDS na Slovensku,“ dodal.
Dva momenty
Weiss pritom poukázal pri tom na analýzu Anny Šabatovej piatich českých denníkov dva týždne pred a dva týždne po voľbách. „Kľudne to teraz poviem, to boli orgie českého protislovenského šovinizmu. A naopak, na Slovensku niektoré médiá písali veľmi vyhrotene proti Čechom. To znamená, tu hrozilo, ak nedôjde k nejakej rozumnej dohode, ak sa nepoložia ústavnoprávne základy pre nejaký moderny vývoj, že by sa ten vývoj v tých spoločnostiach mohol vymknúť z rúk. A to bol dôvod, prečo som hlasoval za tú deklaráciu zvrchovanosti, pretože tam sa vytváralo nejaké účelové spojenectvo tej vládnucej koalície HZS a SNS zo Stranou demokratickej ľavice,“ uviedol Weiss.
Boli podľa jeho slov dva momenty, na ktoré pozeralo zahraničie na vývoj v Slovenskej republike ešte ako súčasti federácie. Prvým bolo, že niektorí, skôr intuitívne, mali obavy, pretože už sa začal krvavo rozpadať aj Sovietsky zväz, že či aj na Československu nedôjde k niečomu podobnému, čo si prirodzene nikto neželal. „A tá druhá obava, ktorá bola, a bola silná aj v Čechách, spočívala v tom, že na Slovensko v roku 1990 vtrhla ľudácka emigrácia a tá chcela rýchle osamostatnenie sa Slovenskej republiky, ale na základe tej Tisovej Slovenskej republiky z vojnového Slovenského štátu, poškvrnenej všetkými možnými hriechmi, jednak to bol totalitný režim a preslávil sa tým, že vyviezol 70-tisíc svojich občanov do nacistických koncentračných táborov,“ komentoval.
Poukázal pritom, že ešte pred schvaľovaním Ústavy SR na návšteve v Taliansku kde sa stretol so špičkami talianskej politiky. „A tá hlavná otázka bola, pôjde Slovensko takým smerom ako ten vojnový ľudácky štát? Na to sme mi odpovedali, samozrejme najprv naši historici, ktorí sa zmobilizovali a jednoducho argumentmi rozbili té fantazmagórie tej ľudáckej emigrácie. Vyhrali zápas o verejnú mienku a my sme potom ako SDĽ na dvakrát presadili, to už bolo po schválení Ústavy, zákon, podľa ktorého sa 29. august stal štátnym sviatkom SR,“ dodal.
Sviatky ako tribúna boja proti opozícii
Na otázku, ako pozerá dnes na štátnosť Slovenskej republiky uviedol, že Ústava SR tú zvrchovanosť vo svojom prvom článku definuje veľmi presne.
Slovenská republika je zvrchovaný demokratický a právny štát, neviaže sa na žiadne náboženstvo ani ideológiu, to znamená, že ten štát je svetonázorovo neutrálny. V bode 2 prvého článku sa hovorí, že Slovenská republika rešpektuje všetky medzinárodné záväzky a dodržiava všetky zmluvy, ktoré uzavrela. „A keď sa pozriete dnes, my sme uzavreli Európsku zmluvu, to znamená, že ten náš suverenizmus a zvrchovanosť, ako je ústavou, ktorá je výsledkom vlastne toho úsilia o samostatný štát, tak ten náš suverenizmus musí byť jednoducho sprevádzaný demokraciou, musí byť sprevádzaný rešpektovaním princípov právneho štátu, musí byť sprevádzaný rešpektovaním našich medzinárodných záväzkov, to nemôže byť tak, že sme členom EÚ a hovoríme, že to je náš životný priestor a zároveň naši politici kade chodia ohovárajú EÚ pred Trumpom, ohovárajú pred Módim, ohovárajú pred Putinom. Čo to je? Veď my sme súčasťou toho, to nie je nejaká cudzia moc, ako bola kedysi Moskva,“ konštatoval Weiss.
Poukázal aj na oslavu štátnych sviatkov, ktoré všade na svete majú funkciu rituálu, ktorý zjednocuje spoločnosť. Tá spoločnosť je pluralitná, rozdelená názorovo. Sú tam rôzne prúdy, ale štátny sviatok nás ma zjednocovať. „Pozrite si posledné roky naše štátne sviatky, stali sa tribúnou straníckeho boja proti opozícii, proti inak zmýšľajúcim ľuďom. Najfrapantnejší príklad ten Devín 2024, keď premiér povie, že postavíme hrádzu liberalizmu... ?“ podotkol bývalý podpredseda parlamentu.
Za svoju najväčšiu chybu Peter Weiss považuje, že v roku 1994 naliehal na to, aby SDĽ išla do predčasných volieb v štvorkoalícii. „Značka SDĽ zmizla, moja tvár ako hlavného lídra zmizla a dostali sme malý počet hlasov. To bola moja absolútne najväčšia politická chyba,“ poznamenal v rozhovore pre SITA.
V rozhovore pre SITA hovoril Peter Weiss aj o tom : prečo je mýtus, že Slovenska republika vznikla 1. januára 1993 ako pozerá na zahraničnú politiku Slovenska
čo viedlo k predčasným voľbám v roku 1994 ako pozerá na privatizáciu po vzniku SR
či má byť Slovensko súčasťou koalície ochotných ako pozerá na postoj Roberta Fica k Ukrajine ako hodnotí na dva mesiace vládnutia Pétera Magyara v Maďarsku a aký to má vplyv na SR
