Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a. s. si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.19.8.2026 (SITA.sk) - Ministerstvo spravodlivosti odmieta, že by obchodný register svojvoľne zverejňoval osobné údaje.
Slovensko od pondelka 17. augusta prešlo na nový systém obchodného registra, ktorý má podnikateľom zjednodušiť vybavovanie a zároveň zvýšiť právnu istotu pri zakladaní a zmenách vo firmách. Reforma však hneď po spustení vyvolala aj kritiku.
Dôvodom je spôsob, akým sa po novom zverejňujú dokumenty uložené v zbierke obchodného registra. Politická opozícia upozorňuje, že spolu s transparentnosťou sa verejnosti výrazne zjednodušil prístup k citlivým osobným údajom, ministerstvo spravodlivosti však tvrdí, že postupuje presne podľa zákona.
Absolútna katastrofa
Predseda hnutia Republika Milan Uhrík v tejto súvislosti kritizoval rozsah údajov, ktoré možno v registri nájsť. Tvrdí, že verejne dostupné sú okrem mien a adries aj telefónne čísla, rodné čísla, kópie občianskych preukazov či podpisové vzory. Situáciu označil za „absolútnu katastrofu“ a vyzval vládu, aby problém riešila.
Podobné obavy vyjadrilo aj KDH. Podľa kresťanských demokratov nový portál výrazne uľahčil prístup k údajom, ktoré môžu byť zneužiteľné napríklad pri podvodoch alebo krádeži identity. Predseda KDH Milan Majerský zdôraznil, že transparentnosť podnikateľského prostredia je dôležitá, nemala by však podľa neho ísť na úkor bezpečnosti ľudí.
Odborná diskusia
Podpredseda KDH a bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas upozornil, že samotný rozsah údajov v zbierke listín vyplýva zo zákona, ktorý je podľa neho desiatky rokov rovnaký. Zásadná zmena podľa neho nastala najmä v dostupnosti týchto informácií.
Kým v minulosti bolo získanie dokumentov komplikovanejšie a vyžadovalo si fyzické nahliadnutie alebo overený prístup, po novom je možné dokumenty vyhľadávať jednoduchšie online. KDH preto žiada odbornú diskusiu o tom, aký rozsah osobných údajov má byť vo verejných registroch dostupný.
Na problém upozornila aj SaS. Poslankyňa Vladimíra Marcinková uviedla, že dostáva od ľudí správy o tom, že si v obchodnom registri našli svoje podpisové vzory či rodné čísla. „Sme za to, aby boli tieto listiny verejné, ale štát musí zároveň zabezpečiť, aby boli osobné údaje ľudí chránené,“ uviedla Marcinková. Podľa SaS existujú technické riešenia, ktoré by mohli spojiť transparentnosť registra s lepšou ochranou súkromia.
Jasný zákonný základ
Ministerstvo spravodlivosti však odmieta, že by obchodný register svojvoľne zverejňoval osobné údaje. Podľa rezortu má zverejňovanie dokumentov od 17. augusta jasný zákonný základ v novom zákone o obchodnom registri. Ten stanovuje, že dokument sa po uložení do zbierky dokumentov bezodkladne zverejní zákonom určeným spôsobom. Ministerstvo zároveň poukazuje na to, že spracúvanie osobných údajov má právny základ v GDPR, konkrétne v plnení zákonnej povinnosti.
Rezort zároveň pripomína, že verejnosť obchodného registra nie je novinkou. Do zbierky listín bolo možné nahliadať aj v minulosti a dokumenty bolo možné získavať prostredníctvom elektronických služieb či systému BRIS, ktorý prepája obchodné registre členských štátov Európskej únie. Nový systém však po novom presne upravuje spôsob zverejňovania dokumentov a zavádza povinnosť ich bezodkladného zverejnenia.
Ministerstvo preto tvrdí, že samotná existencia osobných údajov v zverejnenom dokumente automaticky neznamená porušenie GDPR. Zároveň však zdôrazňuje, že obchodný register nemôže nad rámec zákona svojvoľne zverejňovať ďalšie údaje. Podľa rezortu bola ochrana osobných údajov zohľadnená už počas legislatívneho procesu a Úrad na ochranu osobných údajov SR voči navrhovanej úprave nevzniesol námietky.
Praktické zmeny
Celá reforma však nie je iba o osobných údajoch. Nový obchodný register prináša podnikateľom aj viacero praktických zmien.
Jednou z najvýraznejších je vznik siete viac ako 330 registračných miest u notárov po celom Slovensku. Doteraz registráciu zabezpečovalo osem registrových súdov. Podnikateľ si po novom môže vybrať ktoréhokoľvek notára bez ohľadu na sídlo svojej firmy.
Notárska komora reformu prezentuje ako zásadné zjednodušenie podnikateľského prostredia. Podľa prezidenta Notárskej komory SR Miroslava Gregora mala doterajšia čisto formálna kontrola dokumentov svoje slabiny. „Neodborné vzory z internetu či služby necertifikovaných sprostredkovateľov viedli k neplatným rozhodnutiam, súdnym sporom a v najhorších prípadoch k podvodným prepisom firiem na takzvané biele kone,“ uviedol Gregor.
Po novom má notár pri registrácii kontrolovať splnenie zákonných podmienok, čo má znížiť počet chýb a následných prieťahov. Ak sa v dokumentoch objaví napríklad preklep, podnikateľ ho môže v spolupráci s notárom opraviť bez toho, aby musel absolvovať celý proces od začiatku.
Zmeny sa týkajú aj samotného vzniku firiem. Pri voľných živnostiach má živnostenské oprávnenie vzniknúť automaticky zápisom do obchodného registra, takže podnikateľ už nebude musieť samostatne vybavovať živnostenský úrad. Rušia sa tiež niektoré obmedzenia pri jednoosobových spoločnostiach s ručením obmedzeným. Jednoosobová s. r. o. bude môcť byť jediným zakladateľom ďalšej spoločnosti a ruší sa aj doterajší limit troch jednoosobových s. r. o. na jedného človeka.
Zásada „jedenkrát a dosť“
Novinkou je aj zásada „jedenkrát a dosť“. Ak už štát určitý údaj o podnikateľovi eviduje, napríklad zmenu trvalého pobytu, podnikateľ ho nebude musieť opakovane oznamovať obchodnému registru. Systémy by si mali údaje navzájom prepojiť. Reforma prináša aj možnosť rezervácie názvu firmy ešte pred jej vznikom.
Zároveň sa sprísňuje, kto môže podnikateľa pri registrácii zastupovať. Po novom to má byť notár, advokát alebo zamestnanec samotnej spoločnosti. Pri dôležitých právnych úkonoch, ako je založenie spoločnosti, prevod obchodného podielu či niektoré rozhodnutia valného zhromaždenia, sa vyžaduje notárska zápisnica alebo dokument autorizovaný advokátom.
Podľa Notárskej komory nejde o zbytočnú administratívu, ale o prevenciu chýb a budúcich sporov. Miroslav Gregor zdôrazňuje, že odborné vyhotovenie dokumentov má podnikateľom poskytnúť väčšiu právnu istotu a zároveň obmedziť priestor na podvodné zápisy.
Nový obchodný register tak prináša dve rozdielne témy, ktoré sa po jeho spustení stretli v jednom momente. Na jednej strane má podnikateľom zrýchliť registráciu, znížiť byrokraciu a posilniť ochranu pred podvodnými prepismi firiem. Na druhej strane vyvolal otázky, či rozsah verejne dostupných dokumentov a osobných údajov zodpovedá dnešným bezpečnostným rizikám.
Kým ministerstvo tvrdí, že obchodný register iba plní povinnosti, ktoré mu ukladá nový zákon, kritici upozorňujú, že zákon môže byť nastavený tak, aby transparentnosť podnikateľského prostredia lepšie vyvážil s ochranou súkromia. Práve otázka, či sa dá dosiahnuť verejnosť a dôveryhodnosť registra bez zbytočného vystavovania citlivých údajov, tak bude pravdepodobne patriť medzi hlavné témy, ktoré reforma ešte otvorí.
