Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a. s. si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.17.9.2026 (SITA.sk) - Brazílska legenda pricestovala 17. septembra 1994 spolu s reprezentáciou brazílskych futbalových legiend a počas dvojdňovej návštevy zavítala do Lučenca, Košíc a Prešova. Pelého prijal prezident SR Michal Kováč a v Košiciach sa uskutočnil historický exhibičný zápas slovenských a brazílskych legiend, ktorý hostia vyhrali 4:0.
Od historickej návštevy futbalového kráľa Pelého na Slovensku uplynulo 32 rokov. Brazílska legenda pricestovala 17. septembra 1994 spolu s reprezentáciou brazílskych futbalových legiend a počas dvojdňovej návštevy zavítala do Lučenca, Košíc a Prešova. Pelého prijal prezident SR Michal Kováč a v Košiciach sa uskutočnil historický exhibičný zápas slovenských a brazílskych legiend, ktorý hostia vyhrali 4:0.
Pelé mal čestný výkop a počas čestného kola pozdravil zaplnený štadión. Do hľadiska následne vykopol tucet lôpt so svojím podpisom. Za návštevou stál rodák z Nitry Joe Borbély, ktorý dlhodobo žije v New Yorku a Brazílii a bol Pelého manažérom, priateľom a poradcom. Po viac ako troch desaťročiach pre agentúru SITA priblížil aj menej známe príbehy, ktoré sa odohrávali pred návštevou a v jej zákulisí.
Pelé mu pred cestou predpovedal nepriateľov
Jeden z pozoruhodných rozhovorov medzi Pelém a Borbélym sa odohral ešte pred cestou do strednej Európy. Brazílčan sa podľa Borbélyho svojho priateľa v New Yorku opýtal, či má doma nepriateľov. „Joe, máš doma nejakých závistlivcov a nepriateľov? Hovorím nie, prečo Pelé? Usmial sa a hovorí: 'Tak sa priprav. Od momentu, keď vstúpiš na svoju rodnú zem s Pelém, ich budeš mať na celý život toľko, že ich ani nespočítaš!'“ spomína Borbély.
Vtedy podľa vlastných slov vôbec nechápal, čo tým Pelé myslí. S odstupom 32 rokov však návštevu vníma podstatne komplikovanejšie. Tvrdí, že napriek jej úspechu mu na Slovensku z profesionálneho aj ľudského hľadiska priniesla aj množstvo nepríjemností. Mrzí ho najmä to, že jeho úloha pri zorganizovaní návštevy podľa neho postupne ustupovala do úzadia. „Preto dnes už hovorím, že si vôbec nie som istý, či by som v dnešných časoch ešte raz priviedol futbalového kráľa Pelého na Slovensko. Bude to znieť ako veľký paradox až nonsens, ale Pelého návšteva mi na Slovensku z profesionálneho aj ľudského hľadiska viac ublížila ako pomohla,“ hovorí Borbély.
Pelého musel zobudiť. Čakal naňho prezident
Napätie pritom nechýbalo ani priamo počas návštevy. Jedna z dramatických situácií nastala pred oficiálnym prijatím u prezidenta Michala Kováča. Podľa Borbélyho sa na poslednú chvíľu dozvedeli o zmene programu a bolo potrebné vyraziť skôr, než očakávali. Problém bol, že Pelé ešte spal. „Nikto, ani jeho žena Assiria, nemal odvahu zobudiť ho predčasne, lebo to bol vždy problém. Šiel som teda ja,“ povedal Borbély. Pelého napokon presvedčili, aby vstal skôr, a stretnutie sa uskutočnilo. Borbély si z neho pamätá aj reakciu slovenského prezidenta. „Nakoniec všetko dopadlo výborne a prezident prezradil Pelému, že vôbec neveril správe o jeho príchode na Slovensko,“ uviedol.
Najskôr ho od myšlienky odhovárali
Samotný príbeh návštevy sa začal ešte koncom roka 1992. Borbély tvrdí, že vtedy začal z New Yorku pracovať na myšlienke dostať Pelého na Slovensko.
Ako prvého oslovil vtedajšieho prezidenta Slovenského futbalového zväzu Milana Služaniča. Reakcia podľa neho nebola taká, akú očakával. „Ten zostal šokovaný natoľko, až ma od toho začal odhovárať,“ hovorí Borbély.
Následne s ponukou oslovil Ivana Kmotríka, vtedajšieho šéfa Artmedie Petržalka. Ten si podľa Borbélyho korektne vypýtal čas na rozmyslenie a neskôr ponuku odmietol s vysvetlením, že firma je ešte mladá a na podujatie takéhoto rozsahu nemá dostatočné skúsenosti ani kapacitu.
Situáciu napokon pomohol rozhýbať športový denník. Borbély v tom čase pôsobil ako jeho spravodajca z New Yorku a o svojom pláne povedal vtedajšiemu šéfredaktorovi Zdenkovi Simonidesovi. Ten navrhol, aby o možnosti Pelého návštevy urobili rozhovor.
Po jeho zverejnení sa podľa Borbélyho redakcii ozval muž so záujmom pomôcť projekt uskutočniť.
Práve tu však príbeh nabral zvláštny obrat. „Toho pána som už potom nikdy nepočul, nestretol, neprihlásil sa v ďalšej fáze príprav a ani sa nám nepodarilo zistiť, prečo sa odrazu vytratil. Dodnes je to záhada!“ konštatuje Borbély.
Projekt napriek tomu pokračoval a Pelého cesta na Slovensko sa stala realitou.
Po Pelého návšteve dostal aj ponuku vstúpiť do politiky
Rozsah udalosti podľa Borbélyho prinášal aj bizarné situácie. Tvrdí, že po úspechu projektu ho dokonca oslovili s ponukou vstúpiť do vysokej politiky. „Aby som tú politickú ponuku myslel vážne a zostal na Slovensku, garantovali mi post ministra športu. Stačilo súhlasiť. Že taký ani nebol, nevadilo. Povedali: ‚Vytvoríme ho!‘“ dodal Borbély s úsmevom.
Neuviedol, kto konkrétne mu túto ponuku predložil. Keď o nej povedal Pelému, Brazílčan podľa neho reagoval smiechom a slovami „crazy people“ . Definitívne ho podľa jeho slov od politiky odradil Pelého poradca Júlio Mazzei. „Joe, bol by si blázon, veď ministrom môže byť hocikto, ale manažérom či priateľom najslávnejšieho človeka planéty Pelého nie!“ cituje ho Borbély. „A bolo rozhodnuté,“ dodáva.
„Neverím,“ opakoval Richard Müller
Pelého návšteva pritiahla aj množstvo známych osobností verejného života. Borbély spomína vtedajšieho košického primátora Rudolfa Schustera či neskoršieho ministra dopravy, spojov a verejných prác Alexandra Rezeša.
Na slávnostnom večere sa dražila aj Pelého podpísaná lopta, za ktorú podľa Borbélyho Rezeš zaplatil 300-tisíc korún.
V pamäti mu zostal aj Richard Müller, ktorý moderoval pozápasovú párty. „Bol z Pelého úplne nadšený a stále si ho zblízka obzeral so slovami: ‚Neverím.‘“
Pelé sa cesty obával pre vojnu v Juhoslávii
Samotný Pelé mal podľa Borbélyho pred prvou cestou na Slovensko aj obavy. Na mape sa mu totiž Slovensko zdalo príliš blízko k vtedajšej vojnovej zóne v bývalej Juhoslávii.
Napokon ho presvedčilo priateľstvo s Borbélym a uistenie, že cesta bude bezpečná. „Teraz po turné už neľutujem svoju prvú historickú cestu na Slovensko. Bál som sa na začiatku, keď mi môj priateľ Joe Borbély ukázal, kde sa jeho rodisko nachádza na mape. Juhoslávia sa totiž zdala byť tak blízko a bol tam vojenský konflikt. Nakoniec rozhodlo naše dôverné priateľstvo a garancie, že všetko bude OK,“ povedal Pelé podľa Borbélyho.
Po príchode na Slovensko však jeho obavy vystriedalo nadšenie z prijatia. „Ľudia boli všade fajn a aj atmosféra na štadióne bola fantastická. Keď na moju autogramiádu prišlo okolo päťtisíc ľudí, dojalo ma to k slzám. To ma úplne dostalo,“ citoval ďalej Borbély futbalového kráľa.
„Ako keby to bolo včera“
Na Slovensko dodnes spomínajú aj členovia niekdajšej brazílskej výpravy. Majster sveta Edu označil turné za nezabudnuteľné a pripomenul, že Pelé vtedy prvýkrát cestoval s reprezentáciou brazílskych legiend. „Výborne sme sa cítili všetci na Slovensku. Už tridsaťdva rokov? Uff, ako keby to bolo včera. Tak teda cheers a pozdravujem Slovensko,“ odkázal Edu pre agentúru SITA.
Niekdajší kapitán brazílskej reprezentácie Luís Pereira si zase spomína na atmosféru košického štadióna. „Ľudia k nám boli všade výborní, pohostinnosť super. Atmosféra na štadióne ako na Maracane. Pelého účasť totiž očarila nielen celé Slovensko, ale aj nás,“ uviedol.
Na návštevu si pri príležitosti výročia spomenula aj Pelého bývalá manželka Assíria Lemos. „Na Slovensku sa nám veľmi páčilo. Bola to veľká historická udalosť, ktorá obletela celý svet. Vždy sme na to s Pelém radi spomínali. Na 32. výročie si symbolicky štrngnem s rodinou. Pelé v nebi určite nezabudne tiež,“ uviedla.
A Borbély? „Je síce tomu už 32 rokov, ale na všetko sa pamätám, ako keby to bolo včera. Neuveriteľný, neopakovateľný a neprekonateľný príbeh v podobe historickej návštevy kráľa futbalu Pelého a reprezentácie legiend Brazílie na Slovensku,“ hovorí. „Vlastne som si ho vysníval v Amerike, krajine neobmedzených možností, a uskutočnil vo svojej vlasti.“
Na záver posiela svojmu niekdajšiemu priateľovi odkaz: „Odpočívaj v pokoji tam hore, amigo, Rei Pelé, a ďakujeme!“
