V procese s bývalým šéfom NBÚ Aurelom Ugorom sa skončilo dokazovanie, prokuratúra navrhuje podmienečný trest aj peňažnú pokutu

31.7.2026 (SITA.sk) - Špecializovaný trestný súd ukončil dokazovanie v kauze informačného systému Iskra, ktorým mala podľa obžaloby vzniknúť štátu škoda približne deväť miliónov eur.

Špecializovaný trestný súd v Pezinku v piatok ukončil dokazovanie v procese s bývalým šéfom Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Aurelom Ugorom v kauze informačného systému pre krízové riadenie nazvaného Iskra . Prokurátorka Lucia Bizoňová v tejto súvislosti vo svojej záverečnej reči navrhla pre obžalovaného trest v dolnej hranici trestnej sadzby za príslušné žalované skutky, podmienečne odložený na primeranú dobu.

Ugor je stíhaný pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v súbehu so zločinom machinácie pri verejnom obstarávaní a verenej dražbe. Skutkov sa podľa prokuratúry dopustil v čase, keď pôsobil ako vedúci pracovník na Ministerstve hospodárstva SR. Vývojom systému spôsobil štátu škodu približne deväť miliónov eur. Obžalovaný ešte začiatkom júna 2025 pred súdom v tejto súvislosti vyhlásil, že je nevinný. Ugorov obhajca Michal Mandzák označil obžalobu za účelovo podanú, s tým, že nespĺňa zákonné náležitosti. Zároveň zdôraznil, že aj keď systém nevyužije ministerstvo hospodárstva, má o neho záujem Národný bezpečnostný úrad.

Vyhlásenie prokurátorky

Bizoňová v piatok v záverečnej reči zdôraznila, že svedkovia pôsobiaci na rezorte hospodárstva vo svojich výpovediach uviedli, že so systémom nikdy nepracovali a nevyužívali ho, napriek tomu, že niektorí disponovali takzvanými koncovými stanicami. Niektoré koncové stanice zase neboli pridelené nikomu a našli sa neskôr v sklade. Ugor pritom podľa Bizoňovej o vývoji systému rozhodol sám. „ Bez akýchkoľvek podkladov a špecifikácií zo strany Ministerstva hospodárstva SR, “ zdôraznila prokurátorka s tým, že systém bol reálne nevyužívaný a nevyužiteľný. Dodávateľ pritom podľa nej sám špecifikoval, čo ministerstvu dodá. Navyše nebol dodávateľ vybraný v rámci súťaže, ale priamo oslovený. „ Neexistovali pritom výnimky na základe zákona o verejnom obstarávaní, “ doplnila Bizoňová s tým, že okrem podmienečného trestu navrhuje obžalovanému aj peňažný trest 30-tisíc eur a zákaz pôsobenia v obchodných spoločnostiach na dobu 10 rokov.

Obhajcove citovanie renesančného filozofa

Obhajca Mandzák vo svojej záverečnej reči citoval renesančného filozofa Niccola Machiavelliho , podľa ktorého každý, kto zavádza nové poriadky, si znepriatelí tých, ktorí profitovali zo starých, pričom to spojil s vývinom systému Iskra a dôsledkami, ktorým Aurel Ugor čelí. Zároveň skonštatoval, že rozhodnutie nevyužívať informačný systém bolo politickým rozhodnutím ministra hospodárstva Richarda Sulíka v roku 2020. Obžalobu zároveň advokát kritizoval ako nejasnú, pričom nie je zrejmé, čo všetko sa obžalovanému kladie za vinu.

Žalovaný skutok sa podľa prokuratúry týka zmluvných vzťahov Ministerstva hospodárstva SR a obchodných spoločností z obdobia rokov 2013 až 2020, ktoré boli v súvislosti s budovaním informačného systému uzavreté v rozpore s osobitnými zákonmi. Potreba systému Iskra pre rezort hospodárstva navyše nebola podľa prokuratúry dostatočne preukázaná a systém bol vybudovaný nad rámec využiteľnosti rezortu, nebol využitý a ani k jeho využitiu nedôjde. Takisto obžalovaný, ktorý v inkriminovanom čase pôsobil ako riaditeľ odboru bezpečnosti a krízového riadenia na ministerstve, údajne v tejto súvislosti nepravdivo informoval ministra hospodárstva.

Porušenie finančnej disciplíny

Prokurátorka Lucia Bizoňová v rámci dokazovania poukázala na výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu, podľa ktorého došlo pri budovaní informačného systému k viacnásobnému porušeniu finančnej disciplíny. Systém určený pre oblasť krízového riadenia, ochrany kritickej infraštruktúry, ochrany utajovaných skutočností alebo hospodárskej mobilizácie navyše prevyšoval kompetenčnú oblasť rezortu hospodárstva. „ Ministerstvo hospodárstva budovalo systém nad rámec kompetenčnej zodpovednosti, “ skonštatoval NKÚ. Pripomenul tiež, že na takýto projekt je potrebný súhlas vlády, čo sa v tomto prípade nestalo.

Ugor pôsobil na čele NBÚ od januára 2004 do septembra 2006. Odstúpil po kauze hackerského útoku na počítačový systém úradu.