Možno som tvrdenie v titulku mierne prehnal, ale za jedenásť rokov, čo je Dacia Duster na trhu, sa každou inováciou posúva stále vytrvalo k lepšiemu. Platí to aj o najnovšej podobe tohto auta, ktoré pri svojom príchode vyvolalo doslova senzáciu a mimoriadny záujem. Je zasa pravdou, že pôvodný zámer rumunského výrobcu bol ponúknuť SUV v cene okolo 10 000 eur, je už v tejto generácii dnes iba spomienkou. I keď v základnej výbave sa tomuto zámeru veľmi nevzdialil.
Stále pôsobivý dizajn
Dizajn Dustera v zásade vychádza z pôvodnej podoby auta. Pribudli však kozmetické, a treba povedať, že pôsobivé doplnky. Tie z Dustera urobili oveľa krajšie a modernejšie vozidlo. Predné strieborné ochrany, ktoré sú nezvyčajne mohutné, ale pôsobia vkusne a vhodne pre tento typ auta. Na spodku pod predným nárazníkom sú mohutné vetracie otvory s aktívnymi lamelami. To som v predchádzajúcich verziách nezaznamenal. Teda, aspoň v takejto podobe. Za predným blatníkom pribudli mohutnejšie čierne nalakované otvory, nechýbajú čierne podbehy, predná maska neprešla veľkou zmenou, mierne upravené sú svetlá LED. Zadná časť je zvýraznená spodnou ochranou, takisto strieborne lakovanou. Inak sa zadné svetlá mierne zmenili a majú mierne odlišný dizajn v podobe písmena Y. Trochu sa zmenil strešný spojler, pozdĺžne lyžiny a dizajn hliníkových diskov je pôsobivejší. Základné rozmery auta sa výrazne nezmenili. Mne sa však zdá, že zadné bočné okná pri batožinovom priestore sú už „zastarné“ a zišlo by sa ich mierne upraviť. Je to však môj dojem. Niekomu to nemusí prekážať, ale je fakt, že veľmi podobné boli aj pri prvej generácii.
Interiér proti prúdu
Z mojich skúseností sa mi zdá, že viacerí iní výrobcovia sa pri nových modeloch nevedia ubrániť jednoducho povedané šetreniu. V Dusteri to tak nie je. Pribudli lepšie sedadlá, zmenilo sa aj lepšie využitie priestoru medzi prednými sedadlami s otvárateľnou a posúvateľnou lakťovou opierkou. Spomenúť možno aj viacero menších detailov, ktoré celkovo vylepšili interiér vozidla. Pozitívny dojem zlepšuje pomerne štedrá výbava, nový infotainment, bezkľúčové zamykanie vozidla, štartovanie tlačidlom, otváranie kufra pomocou mikrospínača a skutočne kvalitný kamerový systém sledujúci okolie auta. To mi doteraz tomto aute v predchádzajúcich verziách chýbalo. Trošku ma zamrzela absencia adaptívneho tempomatu. Klasický je podľa mňa už málo na túto výbavu auta.
Stádo koní pod kapotou
Doteraz si viacerí motoristi želali automatickú prevodovku. Konečne sme sa jej dočkali. K dispozícii som mal šesťstupňový dvojspojkový automat EDC. V ponuke však nechýba ani možnosť pohonu všetkých štyroch kolies alebo manuálna prevodovka. Skrátka, čo motoristi chcú, to aj dostanú. Ja som však testoval auto s pohonom predných kolies, ale zato s pomerne kvalitnou automatickou prevodovkou. Pod kapotou bol benzínový štvorvalec s objemom 1,3 litra a slušným výkonom 150 koní. Agregát je kultivovaný a dobre utlmený, čo sú popri výkone a krútiacom momente 250 Nm najlepšie argumenty oproti litrovému trojvalcu. Musím však povedať, že automatická prevodovka síce nebola najrýchlejšia ale spoľahlivo vedela radiť podľa štýlu jazdy. Rozbehy sú plynulé, ale do kopca či z kopca sa pri pomalšej rýchlosti ostýcha preraďovať. Stačí však dať páku k sebe a prepnúť do manuálneho režimu. S faceliftom cítiť zmenu v riadení, pri vyšších rýchlostiach je tuhšie a presnejšie. Novinkou by mali byť aj nové ložiská kolies s nižším valivým odporom. Tradične je podvozok komfortný a bez problémov si dokáže poradiť s akýmkoľvek terénom. S faceliftom cítiť zmenu v riadení, pri vyšších rýchlostiach je tuhšie a presnejšie. Novinkou by mali byť aj nové ložiská kolies s nižším valivým odporom. Výrobca udáva kombinovanú spotrebu na úrovni 6,2 litra. Mne sa to však nepodarilo, ale aj tak 7,1 litra nie je na takéto pomerne veľké a vysoké auto zlý výsledok. Celkovo sa s autom jazdilo výborne, mierne prenikal do kabíny hluk, ale určite táto chybička bola lepšia ako vo verziách pred týmto faceliftom. Mnou testované auto stojí čosi mierne nad 20 000 eur.
