V USA sa lekárom a vedcom podaril obrovský skok vpred. Podarila sa im až neuveriteľná transplantácia srdca – Davidovi Bennettovi (57) vložili do tela geneticky modifikované prasacie srdce. Pacient teraz žije a cíti sa dobre. Operácia trvala 7 hodín a Davidovi zachránila život. Bez tejto pokusnej operácie by totiž zomrel na dlhotrvajúcu chorobu srdca. Na výkon tejto operácie museli dostať lekári špeciálne povolenie a bol im umožnený jej výkon práve preto, že to bola posledná nádej pána Bennetta. Davit Bennett bol totiž nespôsobilý na to, aby dostal ľudský orgán, vzhľadom na veľmi zlý zdravotný stav. Podľa štatistík zomrie denne až 17 ľudí v USA čakajúc na transplantáciu.
Operácia posunula ľudstvo o krok vpred, no otvorila aj etické otázky. Pacienti, ktorým má byť transplantované prasacie srdce sú vo väčšom riziku ako tí, ktorí dostanú ľudské. Pacienti, ktorí dostávajú prasacie orgány potrebujú väčšiu a trochu inú imunosupresiu. Imunosupresia je zníženie schopnosti reagovať na podnet tvorby protilátok. Jednoducho povedané, ľudské telo by proti prasaciemu srdcu viac bojovalo ako proti ľudskému, preto musia pacientovi v tomto automatickom boji jeho tela zabrániť. To ho však vystavuje riziku voči iným chorobám. Je otázkou ako v budúcnosti nastaviť deľbu orgánov tak, aby bola spravodlivá a etická.
Ďalším faktom je, že ošípaná je tiež živý tvor. Zvieratá sú nami využívané na prežitie odjakživa, avšak čím ďalej tým menej eticky. Jeme ich, testujeme na nich kozmetiku a lieky a geneticky ich modifikujeme za účelom zachraňovať ľudské životy. Prasacie srdcia sú anatomicky podobné tým ľudským, nie sú však totožné. V ošípaných je potrebné upraviť genetiku tak, aby im chýbali gény, ktoré u ľudí môžu spôsobiť odmietnutie orgánu. Následne sú prasiatka chované do takého veku, aby ich orgány boli vhodné na transplantáciu. Malo by byť dlhodobým cieľom ľudí, aby sme dokázali transplantovať srdce bez toho, aby sme pri to zobrali život inej bytosti. Držme palce vedcom a dúfajme, že sa tak dostaneme.
