Zdroj: pexels.comVedeli ste, že stromy vedia pôsobiť aj ako odpudzovač hmyzu ? Napríklad pod orechom vás komár navštíviť nepríde. Stromy sa v mnohom podobajú človeku Aj ony vekom chradnú a prichádzajú o svoju výšku . Nedokážu už zásobovať konáre, ktoré sú najvyššie a tie preto odumrú a spadnú. Svoju kôru obnovujú rovnako , ako my našu pokožku . Niektoré sa šúpu viac, iné menej. Pri rýchlom šúpaní ostáva kôra hladká a tenká veľmi dlho (napr. buk, jedľa), pri pomalom môžeme vidieť hrubú, popraskanú kôru (napr. borovica), takisto to môžeme prirovnať k našim vráskam. Na bukoch sa vo vyššom veku začnú tvoriť trhliny , do ktorých sa ubytuje mach .
Zdroj: unsplash.comDokážu vidieť? Buky ukončia svoj zimný spánok len vtedy, keď je denné svetlo k dispozícii minimálne 13 hodín a zároveň je vhodná teplota . To je dôkazom toho, že stromy, do istej miery, vidia , ale stále to nie je úplne jasné, ktorou svojou časťou a ako. Majú stromy hodinky? Pri ich pozorovaní môžeme zistiť, že nejakým spôsobom vnímajú prostredie a čas , pretože napríklad listnaté stromy vedia, kedy začína jar a majú vyhnať listy , a kedy jeseň a majú ich zhadzovať . Očista stromov Listy opadávajú najmä preto, aby ochránili stromy počas chladného a veterného obdobia, napríklad pred vyvrátením. Zároveň im to umožní vylúčiť aj zbytočné látky . Pri zhadzovaní lístia ešte strom nespí , rezervné látky sa aktívne vrátia do kmeňa a koreňov . Keď sa odsaje zelené farbivo chlorofyl , listy sú zvyčajne žlté či hnedé. Jelša sa zbavuje listov ešte zelených . Zrejme si to môže dovoliť vďaka tomu, že rastie v bahnitej pôde bohatej na živiny . A tak vytvára chlorofyl v nových listoch odznova. O nič hospodárnejšie sa nespráva ani baza či jaseň . Dub zasa naopak všetko vysaje a zhadzuje len hnedé lístie . Buk má farebnú škálu od žltej po hnedú. Čerešňa zase červenkastú .
Zdroj: unsplash.comVysoký vek vždy neznamená veľkú výšku Tis rastie v lese v nižších poschodiach, kde preniká len pár percent svetla . Najviac sa zaoberá budovaním koreňovej sústavy a hromadí v nej živiny. Dožiť sa môže vyše 1000 rokov a pritom neoplýva veľkou výškou. Dosahuje maximálne 20 metrov . Zázrak ukrytý pod kôrou Počuli ste už slovo Kambium ? Je to priezračná vosková vrstva, ktorá sa ukrýva medzi kôrou a drevom. Na jar je možné z čerstvo vyvráteného smreka stiahnuť nožíkom 1 cm široký prúžok kôry a v núdzi použiť ako potravu. Je výživné a chutí ako mrkvová živica. Lykožrúty o tejto výživnej hmote vedia tiež, a preto blízko nej kladú vajíčka a tým chránia svoje potomstvo, ktoré má po vyliahnutí zabezpečené jedlo.
Zdroj: unsplash.comHuby stromom pomáhajú Vďaka hubám môže strom prijať oveľa viac vody a živín. Huba sa prepletie do koreňov aj okolitej lesnej pôdy a tým spojí strom s ostatnými susedmi. Vzniknutou sieťou si potom stromy vymieňajú živiny a informácie . Huby žiadajú za svoje služby od lesných krásavcov cukry . Výmenou za ne sú napríklad skvelým filtrom ťažkých kovov či odháňačmi baktérií a votrelcov . Lesné filtre a aromaterapia Pri prechádzke lesom sa zvyčajne cítime príjemne a lepšie sa nám dýcha. Nie je sa čomu čudovať, stromy totiž pôsobia ako filtre . V ihličnatých lesoch vzduch nielen krásne vonia , ale vďaka fytoncídom , ktoré sa uvoľňujú z ihličia je takmer bez choroboplodných zárodkov. Vdychovanie tejto vône samozrejme pôsobí blahodarne aj na psychiku človeka. Naopak v lesoch, kde sú stromy, ktoré tam prirodzene nepatria sa nemusíme cítiť tak dobre. Stromy nás totiž môžu ovplyvňovať, ak sa sami necítia dobre .
Zdroj: unsplash.comPomalý život Stromy žijú pomaly , možno aj to je dôvod, prečo im rozumieme menej. Ich štádiá života, to kým dospejú a zostarnú, trvajú viac ako jeden ľudský život . Takisto zmeny , ktoré na nich vykonávame my sa prejavia až o dlhší čas, tiež vďaka ich pomalosti. Preto by sme k nim mali pristupovať šetrne a ohľaduplne. Zdroj: kniha – Tajný život stromov – Peter Wohlleben
