Vedeli ste, že stromy vedia pôsobiť aj ako odpudzovač hmyzu? Napríklad pod orechom vás komár navštíviť nepríde.
Stromy sa v mnohom podobajú človeku
Aj ony vekom chradnú a prichádzajú o svoju výšku. Nedokážu už zásobovať konáre, ktoré sú najvyššie a tie preto odumrú a spadnú.
Svoju kôru obnovujú rovnako, ako my našu pokožku.
Niektoré sa šúpu viac, iné menej. Pri rýchlom šúpaní ostáva kôra hladká a tenká veľmi dlho (napr. buk, jedľa), pri pomalom môžeme vidieť hrubú, popraskanú kôru (napr. borovica), takisto to môžeme prirovnať k našim vráskam. Na bukoch sa vo vyššom veku začnú tvoriť trhliny, do ktorých sa ubytuje mach.
Dokážu vidieť?
Buky ukončia svoj zimný spánok len vtedy, keď je denné svetlo k dispozícii minimálne 13 hodín a zároveň je vhodná teplota. To je dôkazom toho, že stromy, do istej miery, vidia, ale stále to nie je úplne jasné, ktorou svojou časťou a ako.
Majú stromy hodinky?
Pri ich pozorovaní môžeme zistiť, že nejakým spôsobom vnímajú prostredie a čas, pretože napríklad listnaté stromy vedia, kedy začína jar a majú vyhnať listy, a kedy jeseň a majú ich zhadzovať.
Očista stromov
Listy opadávajú najmä preto, aby ochránili stromy počas chladného a veterného obdobia, napríklad pred vyvrátením. Zároveň im to umožní vylúčiť aj zbytočné látky. Pri zhadzovaní lístia ešte strom nespí, rezervné látky sa aktívne vrátia do kmeňa a koreňov. Keď sa odsaje zelené farbivo chlorofyl, listy sú zvyčajne žlté či hnedé.
Jelša sa zbavuje listov ešte zelených. Zrejme si to môže dovoliť vďaka tomu, že rastie v bahnitej pôde bohatej na živiny. A tak vytvára chlorofyl v nových listoch odznova.
O nič hospodárnejšie sa nespráva ani baza či jaseň.
Dub zasa naopak všetko vysaje a zhadzuje len hnedé lístie.
Buk má farebnú škálu od žltej po hnedú. Čerešňa zase červenkastú.
Vysoký vek vždy neznamená veľkú výšku
Tis rastie v lese v nižších poschodiach, kde preniká len pár percent svetla. Najviac sa zaoberá budovaním koreňovej sústavy a hromadí v nej živiny. Dožiť sa môže vyše 1000 rokov a pritom neoplýva veľkou výškou. Dosahuje maximálne 20 metrov.
Zázrak ukrytý pod kôrou
Počuli ste už slovo Kambium? Je to priezračná vosková vrstva, ktorá sa ukrýva medzi kôrou a drevom. Na jar je možné z čerstvo vyvráteného smreka stiahnuť nožíkom 1 cm široký prúžok kôry a v núdzi použiť ako potravu. Je výživné a chutí ako mrkvová živica.
Lykožrúty o tejto výživnej hmote vedia tiež, a preto blízko nej kladú vajíčka a tým chránia svoje potomstvo, ktoré má po vyliahnutí zabezpečené jedlo.
Huby stromom pomáhajú
Vďaka hubám môže strom prijať oveľa viac vody a živín. Huba sa prepletie do koreňov aj okolitej lesnej pôdy a tým spojí strom s ostatnými susedmi. Vzniknutou sieťou si potom stromy vymieňajú živiny a informácie. Huby žiadajú za svoje služby od lesných krásavcov cukry. Výmenou za ne sú napríklad skvelým filtrom ťažkých kovov či odháňačmi baktérií a votrelcov.
Lesné filtre a aromaterapia
Pri prechádzke lesom sa zvyčajne cítime príjemne a lepšie sa nám dýcha. Nie je sa čomu čudovať, stromy totiž pôsobia ako filtre. V ihličnatých lesoch vzduch nielen krásne vonia, ale vďaka fytoncídom, ktoré sa uvoľňujú z ihličia je takmer bez choroboplodných zárodkov. Vdychovanie tejto vône samozrejme pôsobí blahodarne aj na psychiku človeka.
Naopak v lesoch, kde sú stromy, ktoré tam prirodzene nepatria sa nemusíme cítiť tak dobre. Stromy nás totiž môžu ovplyvňovať, ak sa sami necítia dobre.
Pomalý život
Stromy žijú pomaly, možno aj to je dôvod, prečo im rozumieme menej. Ich štádiá života, to kým dospejú a zostarnú, trvajú viac ako jeden ľudský život. Takisto zmeny, ktoré na nich vykonávame my sa prejavia až o dlhší čas, tiež vďaka ich pomalosti. Preto by sme k nim mali pristupovať šetrne a ohľaduplne.
Zdroj:
kniha – Tajný život stromov – Peter Wohlleben
