Skúškové. Ideálny čas robiť všetko to, čo sa od človeka práve neočakáva. Zbytočné nákupy na e-shopoch, pozeranie nezmyselných videí na YouTube alebo cestovanie prstom na (google) mape, prípadne lustrovanie webových portálov ponúkajúcich letenky po svete za lacný peniaz. Za odmenu. A motivácia urobiť skúšky je na svete. 😀 Presne takto nejako skrsol v našich hlavách nápad ísť na MALTU.
Ak sa ma spýtate (čo aj veľa ľudí urobilo), prečo práve Malta, neviem. Ale neskôr som zistila, že Instagram je mocný čarodej a pár podprahových záberov od obľúbených followerov urobí svoje. Partiu spolu s letenkami a ubytkom sme poriešili za pár dní od rozhodnutia a jediné, čo zostávalo, bolo čakať na koniec marca.
Nie som typ turistu, ktorý by vyhľadával prudko „mainstream“ atrakcie. Rada si cestovanie užívam, nasávam atmosféru, voniam kávu, snažím sa splynúť s miestnymi, byť súčasťou ich mentality. Naopak neznášam nahánku, boľavé nohy a prázdne výhľady na tucty turistov. To ale neznamená, že výlet si dopredu neplánujem. Najviac sa mi osvedčilo čítanie blogov, sledovanie hashtagov, prípadne odporúčania miestnych. S jednoduchou podmienkou – utratiť čo najmenej peňazí. Ak teda zdieľate podobný názor na cestovanie, verím, že tento článok vám dá v niekoľkých častiach pár dobrých tipov, čo na Malte naozaj stojí za to. 🙂
UBYTKO A PREPRAVA PO OSTROVE
Prileteli sme v neskorých nočných hodinách na miestne letisko v Luqe. Riešiť nejakú hromadnú dopravu na mieste, kde to vôbec nepoznáme, neprichádzalo do úvahy. Bolo nás päť a ako najekonomickejšia možnosť sa ukázala appka Taxify (pozn. dnes Bolt). Vyšlo nás to takmer rovnako s tým rozdielom, že sme sa doviezli priamo pred náš vchod a cesta trvala max. 15 minút. O tom, aké sme zostali očarené, že prvý raz vidíme palmy, radšej pomlčím. 😀
Ubytko sme riešili cez bookinga za moju aktívnu éru cestovania som nikdy nebola nespokojná. Veľakrát som zvažovala airbnb, ale myslím si, že v porovnaní s naozaj peknými hostelmi, kde je množstvo mladých, žiadna platba vopred a najmä možnosť stornovania pobytu v prípade akýchkoľvek neočakávaných udalostí, oželiem krásne „vydizajnovaný“ byt, kde sa iba vyspím a svoje prostriedky miniem zmysluplnejšie. Toť môj názor.
My sme bývali v Granny´s Inn Hostel v meste Sliema, kde nás po vstupe večer nik nečakal, nemal nervy, že sme prišli neskoro, nepýtal za to príplatok (čo sa nám už žiaľ stalo). Jednoducho nám všetko vysvetlil v maili, dal veľmi priateľské inštrukcie, rady, tipy a kľúčiky s menom si hoveli na kuchynskom stole. Mimochodom, s podobným prístupom, ústretovosťou, som sa doposiaľ ešte nestretla, čiže veľmi odporúčam!
Na Malte sa okrem auta viete prepravovať z bodu A do bodu B iba troma spôsobmi – autobus, taxi a trajekt. Čo sa týka zvyšnej logistiky po ostrove, nakoľko sme mali v pláne precestovať čo najviac z ostrova Malta a Gozo, rozhodli sme sa kúpiť si miestnu Unlimited 7 Days explore TALLINJA card za 21€. Nám sa to aj napriek tomu, že sme boli na ostrove iba 4 dni oplatilo viac, než karta 12 Single Day Journeys za 15€, ktorú však môžete medzi sebou zdieľať viacerí v skupine. Všetko závisí od vášho plánu. Ak nebudete cestovať takmer vôbec, možno vám bude stačiť iba zakúpiť jednosmerný lístok priamo u vodiča za 1,50€ (v zimnej sezóne) a v noci za 3€. Spomínané karty môžete zakúpiť na rôznych miestach v špecializovaných stánkoch, napr. na letisku v Luqe, pri hlavnej fontáne vo Vallete, a samozrejme aj online, na webe majú trošku mylné info.
Malta je maličký ostrov, je možné z neho aj za pár dní vidieť naozaj veľa bez nejakej prílišnej nahánky a stresu. Ten zažijete možno akurát v autobuse, nakoľko „talianska kultúra“ šialeného jazdenia sa preniesla aj na Maltu. 😀 Nech vás potom nezaskočí aj opačné riadenie automobilov a s tým spätá celá opačná doprava. Zastávky MHD presne na opačnej strane, ako ich máme my, logicky v smere jazdy. Celkom nám trvalo, kým sme sa s tým zžili a nezakrývali si oči, že sa na nás rúti auto v protismere. 😀
Ak sa rozhodnete cestovať aj na ostrovy Comino alebo Gozo (kam mimochodom určite choďte), je potrebné dostať sa do najsevernejšieho cípu ostrova Malta – do mesta Cirkewwa. Odtiaľ sa pohodlne a rýchlo dopravíte trajektom každých 45 minút na požadované miesto iba za 4,65€, čo je cena spiatočného lístku pre chodcu. Na ich webe nájdete aj ceny za prepravu auta, nakoľko veľa ľudí, ktorí si trúfajú jazdiť v opačnej premávke, si požičia auto už na Malte a pokračuje na Gozo, kde si prejde ostrov krížom-krážom bez fixovania sa na spoje.
Viete, čo je zaručeným faktorom vzniku hádky na dovolenke? Výber správnej reštaurácie, ktorá bude vyhovovať každému. NE – MOŽ – NÉ! 😀 Nenadarmo sa hovorí – sto ľudí, sto chutí. Jedna neľúbi toto, druhá tamto, tretia má alergiu na mlieko, štvrtej je to jedno, jednoducho pohroma. A tu sa dostávame k hlavnému kameňu úrazu celej našej výpravy. 😀 Nechcem byť kritická, ale tento bod asi nebudem môcť vychváliť. Prvé zistenie po príchode na hostel – voda z kohútika sa neodporúča piť a obyčajná balená voda je pomerne drahá oproti našim cenám na Slovensku, ale kúpite si ju, pre istotu. Predstavte si celý deň strávený cestovaním, čakanie na letisku, 2,5 hodiny letu a vy sa nemáte čoho napiť. Naša chyba, ráno sme sa zobudili vyprahnuté ako storočné studne. 😀
Takto, nechcem povedať, že sme hladovali a všetko, čo sme ochutnali bolo zlé. Vzhľadom na to, že Malta je bývalou britskou kolóniou, vplyv „english breakfast“ je tu stále živý. Nájdete tu aj croissanty, miestne pečivo, koláče, všetko za 3€ a vyššie, čo je teda na môj vkus a chuť daných vecí dosť veľa. A nezáležalo, či sme boli na odľahlejších miestach úplne mimo civilizácie alebo v centre Valletty. Chápem, že je to ostrov, mnoho vecí musia pravdepodobne dovážať, čo sa odzrkadľuje aj na cene. V miestnych malých potravinách sú ceny relatívne fajn, avšak na výlete sa máte chuť najesť sem tam aj na nejakom peknom mieste, nie za pultom s plnenou buchtou v ruke. 😀
Naopak zistenie, že káva je všade, dokonca aj v centre Valletty dosť lacná, mňa konkrétne najprv skutočne potešilo. Kým som neochutnala. 😀 Tu Malťania prevzali taliansky trend „prepálenej kávy“, ktorú zväčša nezachránilo ani mlieko. Vodu, k tak hroznej káve (napr. Lavazza) nečakajte, tú na ostrove z kútika nenapúšťajú a minerálku sa vám nie vždy chce kupovať. S cenami je to tiež celkom bieda, na to, aké jedla ponúkajú, ich chuť aj v dobre hodnotených reštauráciách, sú podľa mňa spomínané ceny premrštené. Po pár pokusoch skúsiť nejaké miestne špeciality, napr. ftiru, sa moja zvyšná posádka rozhodla jesť kebab v obmene s cestovinami. 😀
Postupne ako plynuli dni, sme si všimli, že Malťania asi moc nejedia. 😀 Jednak sa nám veľakrát stalo, že reštaurácie zatvárali už o 15.00, čiže polovica miest, kam sme sa vydali jesť podľa TRIPADVISOR už nebola otvorená alebo práve zatvárala, dvojak polievky asi nebudú ich obľúbené, všetky jedlá mali totiž základ v plnenom pečive – či už spomínaná ftira, rôzne sendviče, bagety. Samozrejme, neberte tieto info, ako jediné pravdivé a správne, ja iba podávam obraz o našich skúsenostiach. 🙂 Čo sa týka personálu, ten bol veľmi príjemný a milý, ale ak máte radi také tie typicky „hipsterské miesta“ s dobrou kávou, koláčom či brunchom, nenašla som takmer žiadne.
Na záver by som už iba rada dodala, že fotografie v tomto článku nie sú moje, tie sa ocitnú až v nasledujúcich častiach seriálu o Malte. Do tohto blogu som vybrala fotky úžasných blogerov, cestovateľov, ktorých fotky som si s veľkou obľubou pozerala predtým, než som na tento čarovný ostrov zavítala spolu s mojou posádkou. 🙂 Pokračovanie budúci týždeň..
