Prvýkrát za hranice zemskej atmosféry letela dovtedy nevyskúšaná vesmírna loď, ktorá sa mala vrátiť na Zem, pristáť ako bežné lietadlo a byť pripravená na ďalšie lety. Raketoplán Columbia odštartoval svoj premiérový let 12. apríla 1981. Zhodou okolností to bolo v deň, keď si svetová verejnosť pripomenula 20 rokov od letu prvého kozmonauta Jurija Gagarina. O termíne však rozhodla náhoda, raketoplán mal pôvodne štartovať 10. apríla, no štart sa posunul o dva dni pre poruchu počítača.
V pondelok 12. apríla uplynie 40 rokov od historicky prvého štartu amerického raketoplánu Columbia s dvojčlennou posádkou.
Lety raketoplánov sa konali v rámci vesmírneho programu Space Shuttle (Space Transportation Systém – STS, teda Vesmírny dopravný systém). Za dátum začiatku programu sa označuje zväčša 5. január 1972, keď prezident USA Richard Nixon verejne oznámil, že Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA), začne vyvíjať stroj pre lety do vesmíru, ktorý sa bude dať opakovane použiť.
Prototyp raketoplánu Enterprise sa prvý raz vzniesol do vzduchu k atmosférickým skúškam 18. februára 1972, tento model však nebol určený pre lety do kozmu. Raketoplán Columbia sa začal stavať 25. marca 1975 v Palmdale v Kalifornii. Po jeho dokončení 24. marca 1979 ho lietadlom Shuttle Carrier Aircraft (SCA) dopravili do Kennedyho vesmírneho strediska (KSC) na Floride, kde sa začal pripravovať na svoju prvú misiu. Samotný raketoplán tvoria tri súčasti: raketa s hlavnou palivovou nádržou, dve rakety so štartovacími motormi a tzv. orbiter, alebo tiež družicový stupeň – samotné lietadlo s krídlom delta, ktoré pristane na Zemi a môže opätovne vzlietnuť do vesmíru.
Išlo o jediný program, v ktorom bola hneď pri prvom lete na palube posádka. Bolo to nevyhnutné aj vzhľadom na fakt, že stroj by bez posádky nedokázal pristáť. Posádku Columbie tvorila dvojica skúsených kozmonautov – veliteľ John W. Young a pilot Robert L. Crippen.
Príprava na prvý let sa nezaobišla bez dramatických okolností. Počas pozemných testov Columbie 19. marca 1981 došlo k nehode, pri ktorej v dôsledku úniku dusíka zahynuli dvaja zamestnanci. Štart Columbie bol pôvodne plánovaný na 10. apríl 1981, pre chybu počítačov sa však posunul na 12. apríl.
Columbia odštartovala 12. apríla, teda v Svetový deň kozmonautiky, o 12. hodine svetového času z Mysu Canaveral. Štart sledovali milióny divákov na celom svete. Po dvoch minútach a 12 sekundách sa oddelili dve nosné rakety a pristali s padákmi na hladine Atlantického oceánu, osem minút a 50 sekúnd od štartu sa oddelila aj hlavná palivová nádrž, ktorá dopadla do vĺn Indického oceánu.
Columbia sa dostala najskôr na kruhovú obežnú dráhu vo výške 240 km nad zemským povrchom, neskôr na eliptickú dráhu vo výške 273 až 276 km. Absolvovala 37 obletov zemegule na jej obežnej dráhe.
Pristávací manéver sa začal 14. apríla po 17. hodine svetového času nad Indickým oceánom. Raketoplán vletel do atmosféry rýchlosťou, ktorá sa rovnala 24-násobku rýchlosti zvuku. Pristál na dne vysušeného soľného jazera po 54 hodinách, 20 minútach a 52 sekundách od svojho štartu. Dojazd na zemi bol dlhý vyše 2,7 kilometra.
Celkovo sa v rámci programu Space Shuttle zúčastnilo na letoch do kozmu päť lietadiel: Columbia, Challenger, Discovery, Atlantis a Endeavour. Ako najstarší raketoplán bol stroj Columbia zároveň aj najťažším z nich, jeho hmotnosť predstavovala 80 ton.
Pri štarte 28. januára 1986 vybuchla hlavná nádrž raketoplánu Challenger, o život prišli všetci siedmi členovia posádky Michael Smith, Francis Scobee, Ronald McNair, Ellison Onizuka, Christa McAuliffeová, Gregory Jarvis a Judith Resniková.
Napokon postihla tragická nehoda aj stroj Columbia, ktorý sa rozpadol pri návrate do atmosféry 1. februára 2003 vo výške 61 kilometrov nad povrchom Zeme. Zahynulo opäť všetkých sedem členov posádky: Rick Husband, Kalpana Chawlová, William McCool, David Brown, Laurel Clarková, Michael Anderson a Ilan Roman.
Dohromady absolvovala Columbia 28 letov do kozmu a Zem obletela 4808-krát. Zatiaľ posledný raketoplán Atlantis odštartoval 8. júla 2011, pričom išlo o posledný let v rámci programu Space Shuttle, ktorý sa týmto skončil – okrem iného aj pre vysoké náklady, ktorým nezodpovedali dosiahnuté výsledky.
